TRSTENÁ/MARTIN. V Soči bude pískať mužský turnaj jediný Slovák Miroslav Valach, ktorý si po hokeji našiel druhú lásku v Trstenej. O jeho účasti na olympijskom turnaji a o tom, ako sa hokej stal súčasťou jej života, hovorí manželka Martina.
Ako ste prijali správu, že manžela nominovali do Soči?
- To, že sa dostane na olympijské hry som predpokladala. Mirko má už vo svete dobré meno aj vďaka majstrovstvám sveta. Od roku 2009 pískal na piatich majstrovstvách sveta mužov, odkiaľ si priniesol tri bronzové medaily. Skôr ma prekvapila skutočnosť, že ide ako jediný rozhodca mužov za Slovensko. Je to veľká pocta, som na neho nesmierne hrdá.
Čo všetko musel pre olympiádu urobiť?
- Behal, posilňoval a upravil si aj stravu. Manžel sa však udržuje v dobrej kondícii celoročne, nakoľko hokejová sezóna trvá až deväť mesiacov. K nominácii na ZOH do Soči sa prepracoval aj na základe predošlých podujatí. Dôveru Medzinárodnej hokejovej federácie si získal na výkonnostných testoch, ktoré absolvoval vo švajčiarskom centre Magglingen.
Budete pozorne sledovať jeho výkony na ľade?
- Samozrejme. Niektoré zápasy mu nahrám, aby si ich po olympijskom ošiali mohol pozrieť doma. Snažím sa ho podporovať aj napriek veľkej vzdialenosti. Psychická pohoda a podpora je veľmi dôležitá.
Nebojíte sa pustiť takého sympatického muža medzi všetky tie vyšportované krasokorčuliarky či biatlonistky?
- Určite nie. Chýbať mi však samozrejme bude.
Média sú v súčasnosti plné informácií o možných teroristických útokoch počas olympiády. Nemáte obavy?
- Dopredu si netreba nikdy nič zlé pripúšťať. Čo sa má stať, to sa stane. Som presvedčená, že Mirko zažije v Soči fantastické veci a po návrate domov sa o ne s každým rád podelí.
Zaujímal vás hokej aj predtým?
- Áno, k hokeju ma viedol otec. Takže som veľká fanúšička. Kým sme sa nepoznali, zaujímali ma hlavne hokejisti. Teraz je už všetko inak a čiernobiele pruhy niekedy sledujem viac ako puk na ľade. Pre mňa je hokejová sezóna hlavne o príprave. Treba oprať prepotené veci, vysušiť, ožehliť, navariť a neustále dokola.
Na ľade musí rozhodca sledovať všetky prešľapy, píska aj doma?
- My sa dobre dopĺňame. Mirko píska, ale ja určujem pravidlá.
Ako ste sa spoznali?
- Pred šiestimi rokmi cez internet. Išlo o veľkú náhodu, z ktorej sme sa prepracovali až do manželstva. Odvtedy sa stal hokej naším spoločným životným štýlom. Už je to nejaký ten rok, ako spolu prežívame každý krôčik úspechov v manželovom hokejovom koníčku. Pískaniu sa venuje od pätnástich rokov. Nie je to však jeho hlavná náplň práce, ale len sezónny koníček.
Vyjdete si niekedy spolu zakorčuľovať?
- Korčuľujeme najmä v lete, keď skončí hokejová sezóna. Veľa tiež lyžujeme a bicyklujeme.
