MALATINÁ. Niekoľko sto kilogramov kovu poskytuje dokonalú ochranu peňazí, cenností a dokumentov nielen pred zlodejmi, ale aj pred ohňom. Nechýbalo veľa a starosta Zdenko Kubáň by v ňom naveky zamkol aj veci obecného úradu.
Na prvý pohľad vyzerá trezor ako stará ošúchaná skriňa. Malatinčania ho kúpili niekedy na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov.
Kasa z Viedne
Dlhé roky slúži bez problémov. Musí. Veď v roku 1853 tento typ kontroloval polytechnický inštitút, o čom svedčí nálepka na vnútornej strane masívnych dverí. Vyrobila ho firma Friedrich Weise z Viedne.
Niečo šťuklo
„Raz som ho zatváral, tak ako mnohokrát predtým, a niečo šťuklo,“ hovorí Kubáň. „Keď som ho chcel opäť otvoriť kľúčom, nešlo to. Skúšal som všetko, kadejaké drôtiky, spinky, no nič nepomáhalo. Ostal som úplne zúfalý. Maturoval som nad ním viac ako pol dňa.“
Vo vnútri ostali dôležité obecné dokumenty, pečiatky, peniaze, kódy. Starostu oblieval pot, keď si pomyslel, že sa k nim nedostane. Potom si všimol drobnú kovovú paličku, ktorú mal na zväzku kľúčov aj s tým od trezora. „Štúril som ju do jednej dierky, niečo cvaklo a trezor bol otvorený.“
Starosta vtedy zistil, že trezor má dvojité zamykanie. Bez kovovej paličky môžete kľúč zahodiť. Neotvoríte ho.
Autogén
„Nevedeli sme o tom. Dlhoročným používaním sa tam niečo posúvalo, až sa nakoniec dostalo do polohy zatvorené. Je to niečo podobné, ako keď zamknete volant na aute. Ak neviete, čo máte urobiť, nenaštartujete.“
Na otázku, čo by robil, keby sa mu ho nepodarilo otvoriť, odpovedal nerád. „Radšej sa o tom nebavme. Vedel som, že keby som ho rozpálil, tak tam nie je žiadny prášok, alebo tekutina, ktorá by jeho obsah znehodnotila, ale nebolo mi všetko jedno. Nebolo inej cesty, len nájsť normálny spôsob otvorenia.“
Do obecného úradu nakoniec nemusel prísť zámočník s autogénom a všetko dobre dopadlo. Kovový deduško v kúte kancelárie obecného úradu stojí doteraz a je dôkazom poctivej práce našich prastarých otcov.
