TVRDOŠÍN. V decembri minulého roku oslávil Ján Buczacki 62. narodeniny, no naďalej je aktívnym hráčom. Väčšiu časť života zasvätil aj trénerskej profesii. Pod jeho taktovkou hrali stovky stolnotenistov.
Najvyššie postavený Oravčan
Prevažnú časť kariéry odohral Ján Buczacki v materskom klube Nižná. Výnimkou bol iba ročník 1982/1983, keď hosťoval v extraligovom Martine. „Táto sezóna sa mi veľmi vydarila.“ Oravský stolnotenista mal 60-percentnú úspešnosť, ktorá mu vyniesla v rebríčku mužov na celom Slovensku 20. miesto. „Myslím, že to ešte žiadny hráč z Oravy nedosiahol.“
V zbierke súčasného hráča Tvrdošína je viac ako 20 titulov z majstrovstiev Oravy vo dvojhre a štvorhre. Na krajskej úrovni získal dva bronzy v singli a štyri strieborné medaily vždy s iným partnerom v debli.
Pred šiestimi rokmi reprezentoval rodák z Nižnej Slovensko na majstrovstvách sveta družstiev veteránov nad 50 rokov. Slovenský výber obsadil v Nemecku štvrté miesto. „Vždy sa teším na majstrovské stretnutia družstiev,“ povedal Buczacki. „Neopakovateľné chvíle so spoluhráčmi mi prinášajú radosť, pohodu, no aj chvíle, keď sa nedarí.“
Uprednostnil stolný tenis
Ako každý chlapec aj Ján Buczacki vyskúšal v detstve viacero športov. Hral futbal, hokej, stolný tenis, hádzanú, šach, plával a lyžoval. „V mojich žiackych časoch neboli počítače, mobily a deti nesedeli pri televízii,“ povedal všestranný športovec, ktorý sa rozhodol ako desaťročný pre hru na zelenom stole.
V Nižnej existovali tri stolnotenisové oddiely, čo bolo na tie časy raritou. „Najviac som sa priučil od Vladimíra Melníka, Ivana Čibíka, Karola Demoviča, Jozefa Kobylku staršieho a Stanislava Kobylku.“
Prvú lepšiu raketu dostal nádejný stolnotenista ako deviatak na Vianoce. Už vtedy sa dostal do fabrického oddielu a hral za mužov.
Až do ukončenia gymnázia v Trstenej nemal niekoľkonásobný majster Oravy preferovaný štýl. „Hral som obranu, medzihru a útok s cieľom prečítať súpera a následne zvoliť spôsob, akým budem mať najväčšiu šancu vyhrať.“
Nezabudnuteľné časy
Na prelome tisícročí sa najsilnejšie oddiely na Orave, Nižná a Tvrdošín, spojili. „Konečne sme nebojovali proti sebe, ale proti slovenským družstvám.“ Už v roku 2003/2004 postúpil novovzniknutý klub do extraligy, kde v premiérovej sezóne obsadil vynikajúce šieste miesto.
Družstvo malo široký základ hráčov, no stálicami v základnej zostave boli Roman Belopotočan, Zdeno Drbiak, Michal Šlesár a Lukáš Hudec. Zaskakovali Tomáš Šlesár a Juraj Teplanský.
Účinkovanie v najvyššej slovenskej súťaži dalo hráčom krídla a piati odišli po sezóne do Nemecka. Nasledujúci ročník nastupovali Tibor Bednár, Juraj Teplanský, Michal Belopotočan a Ján Buczacki. Rozhodujúci zápas o udržanie v extralige táto štvorica nezvládla. Prehrala v Galante 6:8 a klub vypadol do prvej ligy. „Boli to nezabudnuteľné časy, ktoré ma však nabudili,“ povedal Ján Buczacki. „Presvedčili sme sa, že aj na Orave sa dajú vychovať dobrí hráči.“
Skúsenosti odovzdáva mladým
S trénerským remeslom začal Ján Buczacki v roku 1978. S Petrom Eckertom trénoval deti, no postupne mu ako najlepšiemu hráčovi Nižnej prischli aj tréningy vlastných spoluhráčov. Za 35 rokov nepretržitého trénovania mu prešli cez ruky stovky hráčov, z ktorých mnohí hrajú dodnes. Jeho najstarším odchovancom je 48-ročný Ervín Dedinský, v súčasnosti druholigový hráč.
Aktuálnou prioritou rodáka z Nižnej je výchova mládeže v tvrdošínskom klube, ktorá je spoločnou prácou trénera, rodiča, dieťaťa a aj mesta. „Sám by som na to rozhodne nestačil,“ povedal uznávaný tréner. „Každý z nás prispieva malým kúskom k výkonnému rastu hráča.“ O tom, že tvrdá drina prináša ovocie, sú výsledky dvanásťročného Marltina Kysela a o rok staršej Kataríny Belopotočanovej. Obaja sú reprezentanti Slovenska a môžu sa pochváliť majstrovským titulom.
„Môžu byť ešte lepší stolnotenisti ako ich predchodcovia.“ Za talentovanými hráčmi vyrastajú ďalší piati až šiesti, ktorí môžu napodobniť ich úspechy. Podľa najnovšieho rebríčka Slovenského stolnotenisového zväzu je tvrdošínsky klub vyhodnotený ako piaty najlepší na Slovensku, čo sa týka práce s mládežou.
Nikdy nemal trénera
Skúsený tréner priznal, že on nikdy nemal vlastného trénera. „Určite by som bol lepší.“ V stolnom tenise dosť výrazne rozhoduje hlava a odolnosť proti psychickej záťaži. A samozrejme s tým súvisiaca taktika, koncentrácia a schopnosť realizovať účinnú hru proti súperovi. „Nemohol by som pracovať ako tréner, učiť stolný tenis a pritom ho nezvládať.“
V decembri minulého roku oslávil Ján Buczacki 62 rokov a okrem trénovania je stále aktívnym hráčom. Aj v tomto veku je naďalej vynikajúcim stolnotenistom.
O niekoľko rokov mladší súperi sa môžu len prizerať. „Mechanika mi už hapruje, ale viem rýchlo prečítať protihráča a zvoliť najúčinnejší spôsob, ako dosiahnuť víťazstvo.“
