Projekt na rekonštrukciu budovy Základnej umeleckej školy P. M. Bohúňa bol neúspešný pre formálne chyby v projekte na poľskej strane. Situáciu skomplikoval aj príbytok stoviek netopierov v podkroví.
DOLNÝ KUBÍN. Poľsko-slovenský projekt mal zabezpečiť viac ako milión eur na modernizáciu kaštieľa Kęmpińských v Żywci. Umelecká škola v Dolnom Kubíne mala dostať stotisíc eur zo štátneho rozpočtu a 844-tisíc eur z projektu. Mesto by sa podieľalo 50-tisícmi.
Ošumelá budova
Školu navštevuje viac ako 700 detí, ktoré nemajú dostatok vhodných priestorov na učenie. „Chýba nám šesť učební a primeraná koncertná sála,“ hovorí riaditeľ Michal Janiga. „Žiaci sa učili už aj v riaditeľni.“
Podľa pôvodného projektu mali stavbári pristaviť tretie podlažie, na ktorom by pribudli učebne aj koncertná sála. „Sála je pre školu priorita,“ hovorí riaditeľ.
Zrekonštruovaná mala byť aj elektroinštalácia, voda, kanalizácia, strecha, fasáda, pribudnúť mal bezbariérový prístup. Z ošumelej budovy by sa stala dominanta mesta.
Netopiere
Zákonom chránené netopiere v podkroví však projekt zmenili. Ochranári nesúhlasili s výstavbou tretieho poschodia. V projekte sa malo pokračovať len rekonštrukciou budovy. „Konečne ju opravia,“ radovala sa Beáta Vargová. „Nevieme sa dočkať. Je tu zima, vysoké energetické straty. Hudobným nástrojom veľmi škodia tepelné výkyvy.“
Tešila sa zbytočne. Celý projekt nakoniec skončil len na papieri. Podľa oficiálneho stanoviska mesta bol projekt zatiaľ neúspešný pre formálne chyby na poľskej strane a netopiere.
„Netopiere by som z ničoho nevinil,“ hovorí riaditeľ. „Výnimku mohli na ministerstve za istých okolností schváliť. Netopiere by tu neboli, ale mali by sme nové učebne, koncertnú sálu a krásnu zrekonštruovanú budovu.“
Čo ďalej?
„Komunikácia s poľským partnerom neustala a nádej na ďalšie pokračovanie v začatom projekte je stále reálna, nakoľko sa o pridelenie finančných prostriedkov z tohto grantu budeme, v spolupráci s poľskou stranou, uchádzať aj v roku 2014.“
V stanovisku sa ďalej píše, že v prípade, ak by sa nepodarilo uspieť v projekte cezhraničnej spolupráce a neboli by ani vyhlásené výzvy z únie, ktorými by sa rekonštrukcia dala prefinancovať v horizonte jedného až dvoch rokov, mesto by muselo hľadať vlastné zdroje, aby sa zabránilo ďalšiemu znehodnocovaniu budovy. Treba si však uvedomiť, že aj ďalšie mestské budovy, napríklad kultúrne stredisko, škôlky, kino, potrebujú rekonštrukciu.
Preto je potrebné veľmi rozumne a účelne vynakladať mestské prostriedky. V roku 2013 bolo mesto úspešné pri väčšine podaných projektov.
Pedagógov, viac ako sedemsto žiakov a ich rodičov však táto odpoveď asi nepoteší.
