BOBROV. Kostolník, organista či zvonár boli kedysi váženými funkciami. Na organe hrávali iba učitelia. Zvonárov platili ľudia, život bez nich si farníci nevedeli predstaviť. Bez kostolníka by mal kňaz oveľa viac práce. Dnes ich už síce ľudia vo farnosti nevnímajú, stále však majú nezastupiteľnú funkciu.
Len cez sviatky
„V dedine pôsobil kňaz a učiteľ,“ hovorí etnografka Oravského múzea Elena Beňušová. „Mali menšie hospodárstvo a chovali dve kravy, prípadne teliatko. Pole im obrábali ľudia z dediny. Gazdovi, ktorý obrobil celé pole, pripadla tretina, pričom kňazovi alebo učiteľovi ostali dva tretiny z úrody. Čiastka pre gazdu bola tá horšia, lebo kňaz a učiteľ si vybrali vždy to lepšie.“
Kňazovi aj učiteľovi za prácu dedina platila zôsypom, každá domácnosť prispela podľa predpisu dávkami obilia, zemiakov, ľanu, kapusty a peniazmi. Pre oboch obec prideľovala drevo, ktoré im nachystali a doviezli gazdovia. Pre učiteľa museli navyše priviezť aj drevo podľa počtu detí, ktoré navštevovali školu.
V Bobrove robili učitelia zároveň aj organistov do roku 1948. Po zmene režimu mali zakázané hrávať v kostoloch. Dedina na dlhý čas zostala bez organistu. Zvuk kráľovského nástroja počuli ľudia len cez veľké sviatky, keď prišiel do Bobrova na návštevu niekto, kto na ňom vedel hrať.
Záľuba, nie zárobok
Tomáš Buc má 70 rokov. Na miestnom organe hral prvýkrát ako mládenec po návrate z vojenčiny. „Chlapci ma naučili zopár akordov na gitare,“ spomína organista. „Brat hrával u nás v kostole, ale odišiel do školy a zase nemal kto organovať. Tak som sa toho chytil ja. Začiatky boli ťažké, učil som sa sám. Umeleckej školy nebolo.“ Musel sa naučiť výz-nam nôt, ako zosúladiť nohy s rukami na organe. Výhodou pre neho bolo, že ako chlapec chodieval do kostola a rád spieval omšové piesne. Vedel ich texty aj melódiu.
Tomáš Buc je samouk, hra na organe ho baví aj napĺňa.
Zo začiatku hrával vždy, keď mohol. Ako mladý ženáč mal času menej. „Chodil som hrať len na svadby, pohreby, v nedele a počas väčších sviatkov.“ Piesne sa naučil hrať podľa jednotného katolíckeho spevníka. Hoci hrá desiatky rokov, stále sa má v čom zlepšovať a stále je čo opakovať. „Pred Vianocami som bol v kostole niekoľko hodín pred omšami, aby som si prehral pesničky. Predsa len, keď ich človek nehrá rok, čo-to pozabudne.“
Od roku 2004, kedy išiel na dôchodok, sadá za organ každý deň, v nedeľu dvakrát. V kostole trávi denne minimálne hodinu. Ako sám hovorí, hranie musí organistu baviť. „Keby som sa na to mal pozerať cez peniaze, nerobil by som to. Odmena je len symbolická. Ale keď to človeka baví, venuje sa tomu bez nároku na honorár. Ťažko však povedať, či by obecného organistu robil mladý človek, ktorý vyštudoval hru na tento nástroj.“
Pálenie Judáša
Nezastupiteľným pomocníkom kňaza v každej farnosti je kostolník. Hoci by sa na prvý pohľad zdalo, že len chodí odomykať a zamykať kostol, jeho úloh je oveľa viac. „Kňazovi pomáhal pri bohoslužbe kostolník, staral sa o všetko potrebné na omšu, musel zapáliť sviečky, pripraviť víno na omšu, staral sa o miništrantov, aby vedeli všetky potrebné úkony, o poriadok okolo kostola, zvonil, alebo dohliadal, aby zvonili miništranti, keď prišiel kňaz, musel mať všetko pripravené,“ povedala Elena Beňušová. „Zároveň pripravoval všetko potrebné pri krste, sobáši, pohrebe. Na Bielu sobotu zasa vypomáhal kňazovi pri pálení Judáša, zakladal oheň, v ktorom sa mohli spáliť jedine opotrebované posvätené predmety. Počas Veľkonočných sviatkov, v čase zaviazaných zvonov, zase dozeral na miništrantov, aby na kostolnej veži namiesto zvonenia rapkali na rapkáči.“
V mnohých dedinách sa dnes kostolníčeniu venujú skôr starí ľudia, zväčša dôchodcovia, ktorí majú dostatok voľného času. V Bobrove sa však tejto zodpovednej úlohy chopil pred ôsmimi rokmi vtedy len 19-ročný Andrej Namislovský. „Od šiestich som robil miništranta, ku kostolu som mal blízko, za tie roky som presne vedel, čo a ako funguje,“ hovorí mladý kostolník. „Keď sa ma bývalý kostolník pri odchode opýtal, či by som to po ňom prebral, neváhal som. Pocity na začiatky boli zvláštne, hoci ma ľudia poznali a nebol som novou tvárou pred oltárom. Ale rýchlo som si zvykol, aj na väčšiu zodpovednosť.“
Kopec roboty
Andrej prirovnáva úlohu kostolníka k funkcii otca v rodine. „Musí sa postarať o všetko,“ hovorí. „Či treba niečo vybaviť, zariadiť, zorganizovať, opraviť.“ Pred omšou musí zapáliť sviečky, nachystať správne liturgické knihy, ornát pre kňaza, doplniť hostie, poumývať ampulky, vymeniť handričky. Všetko sa snaží stihnúť, kým prídu do kostola prví veriaci.
Všetko treba pripraviť vopred.
Najviac roboty má cez veľké sviatky, počas Vianoc či Veľkej noci. Sviatky jari sú špecifické. „Na každý deň sviatočného trojdnia treba pripraviť rôzne liturgické predmety, knihy, kadidlá. Na Zelnú zase treba všetko potrebné preniesť a pripraviť v kostolíku na vrchole Bobrovskej kalvárie. Vianoce sú aj o stavaní stromčekov v kostole, príprave betlehemu. Samozrejme, nerobím to sám, chodia pomáhať mnohí ľudia z dediny. Musí však byť niekto, kto práce organizuje.“
Mladý kostolník si pred časom založil rodinu, má malé dieťa. Okrem toho pracuje na plný úväzok na obecnom úrade. Nedokáže byť v kostole každý deň. Keď treba, pomáha mu s menšími prácami či prípravou omší počas pracovného týždňa jeho teta Marta Naništová alebo kamarát Martin Beňuš.
Andreja ľudí rešpektujú, aj keď je mladý. Naučil sa s nimi komunikovať. „Vedia, že nič nerobím na vlastnú päsť. Všetky rozhodnutia konzultujem s kňazom. S každým sa dá vyjsť, len treba vedieť ako.“
Boj s búrkou
Zvonárov už dnes na Orave nájdete len ťažko. Zvony vo väčšine kostolných veží sú elektrifikované. „Zvonár musel zvoniť ráno, na obed a večer,“ hovorí Tomáš Buc, ktorý tiež chodieval so súrodencami v detstve zvoniť. „V nedeľu zvonil pred každou omšou. Keď niekto zomrel, pozostalí išli za zvonárom a požiadali ho, aby opakovane zvonil v určitých hodinách počas celého trojdnia, neraz aj desaťkrát za deň.“
V minulosti ľudia verili, že zvonenie odháňa búrku. „Keď prichádzala, zvonár musel bežať do veže a zvoniť. Dovtedy, kým búrka neprešla.“ Úlohou zvonára bolo aj pravidelne každý deň naťahovať kostolné hodiny. Dnes zvonárov nahradili elektromotory.
