NIŽNÁ. Dávid Pafčo z Vitanovej maľuje od siedmich rokov. V devätnástich má za sebou množstvo úspechov, aktuálnym a zatiaľ najväčším je prvé miesto v macedónskej medzinárodnej súťaži.
Životný cieľ
Dávid je štvrtákom na nižnianskej Spojenej škole, študuje odbor propagačná grafika. K farbám a plátnu sa prvýkrát dostal v druhej triede na základnej škole, kedy ho rodičia prihlásili na základnú umeleckú školu. Umenie ho chytilo natoľko, že sa prihlásil na strednú umeleckú školu. „Boli aj časy, kedy ma maľovanie prestávalo baviť,“ hovorí Dávid, ktorý po farbách a štetci siaha v každej voľnej chvíľke. „Na strednej som sa však do toho opäť dostal. Maľovanie je môj životný cieľ.“
Spočiatku bola Dávidovou srdcovkou maľba. Venoval sa jej roky. Najskôr uprednostňoval tempery, teraz volí skôr akrylové farby. „Rýchlo schnú a dobre sa s nimi maľujú veľké formáty.“ Ako stredoškolák začal skúšať aj nové techniky. Zaujala ho perokresba. „Nie je až taká využívaná, ale je veľmi zaujímavá,“ hovorí mladý umelec. „Namaľovať jeden obraz trvá niekedy aj dva týždne. Každú čiarku treba správne uložiť.“
Obrazy s myšlienkou
Dávid maľuje na všetko, na čo sa dá - plátno, papier, steny či plachty. Kedysi robil aj grafity, no upustil od nich. „Nedá sa v nich vyjadriť myšlienka.“
Na každú umeleckú techniku má iný námet. Pri grafických dielach robí najmä abstraktné veci. Najradšej maľuje a kreslí portréty, páčia sa mu najmä ženské. Živý model zatiaľ nemal, zohnať ženu, ktorá by ochotne sedela niekoľko hodín pred umelcom, nie je jednoduché. Portréty teda maľuje podľa predlohy. V každom obraze je však kus aj z neho samého.
Dávid Pafčo
„Snažím sa do nich vkladať svoje myšlienky,“ hovorí Dávid. „Keď som maľoval Hattalu, vložil som jeho portrét do moderného, warholovho štýlu. Chcel som tým vyjadriť, že jeho slová a myšlienky majú odozvu až dodnes. V dvojfarebnom portréte brankára Dzurilu som sa snažil poukázať na to, aký mal pevný názor a išiel si za ním za každých okolností.“ Pred digitálnou tvorbou dáva prednosť technikám maľovania rukami, nie cez počítač.
Mladý talent
Od prvého ročníka sa Dávid zapájal do súťaží. Doma má niekoľko diplomov a ocenení. Krátko pred Vianocami ho potešila správa z Macedónska, kde sa cez internet prihlásil na medzinárodnú výtvarnú súťaž. Na tému každodenný život nakreslil ženu s husľami. „Premýšľal som, čo je pre mňa každodenný život,“ hovorí Dávid. „V súčasnosti je to moja priateľka a hudba. Spojil som to a nakreslil huslistku. Jednofarebnou perokresbou som chcel poukázať, že život nemusí byť až taký zložitý.“
Vyhlasovateľ súťaže poslal Dávidovi diplom. Spočiatku si umelec myslel, že ide o čestné uznanie. „Potešil som sa, pretože každé ocenenie znamená, že som niečo dokázal, ukázal ostatným, čo je vo mne.“ Až keď si diplom písaný v azbuke preložil, zistil, že vo svojej kategórii vyhral prvé miesto.
„Jeho prvenstvo ma neprekvapilo, vedel som, že na to má. Je to jeden z najlepších výtvarníkov na škole,“ hovorí Dávidov učiteľ Miroslav Knap. „Úspech na medzinárodnej úrovni len potvrdzuje, že sa v ňom ukrýva veľký talent,“ dodal učiteľ Miloš Kázik.
