Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Hrapinoskove návraty

Deti z materských škôl na severe Slovenska sa vybrali hľadať Hrapinoska. Prišli aj pani učiteľky. Prišli aj niektorí rodičia, lebo pre nich zvedavosť prevládla nad povinnosťami.

(Zdroj: LV)

Prišli na hranicu medzi Slovenskom a Poľskom. Mnohí predtým čítali rozprávky o Hrapinoskovi. V poslednej rozprávke sa píše, že chodí každý rok pred Vianocami na niektorú štátnu hranicu a čaká, kto ho zavolá na veľké sviatky.

Vlani, napríklad, bol na hranici Slovenska a Ukrajiny. Cez colnicu ho nepustili. Nemal platný pas potvrdený mnohými pečiatkami a podpismi. Tak podišiel mimo colnice o trochu ďalej a prekročil líniu pomyselnej hranice. Vrátili ho. Podišiel k ďalšej colnici. Vrátil sa s eskortou. Pohrozili mu, že „ešte raz a bude zle“.

Skryť Vypnúť reklamu

Do auta ho vzal akýsi Maďar, ktorý vedel po slovensky. Povedal: Poďte so mnou, k nám vás pustia. Nepustili. Ten, kto mal službu, bol dobre schovaný nacionalista. Svoj nacionalizmus skrýval pod mikroskopickou kontrolou každého dokladu. Hrapinosko mal len občiansky preukaz. V občianskom sa dobre ukrytému nacionalistovi nezdalo, že celé číslo nebolo čitateľné.

Dobre ukrytý nacionalista bol nadriadený slabému colníkovi, s ktorým mali spolu službu. Ten nikdy nemal svoj názor. Vždy sa podriadil názoru toho, ktorý mu bol nadriadený, a - mal pokoj až do výslužby.

Hrapinosko sadol do auta a odfrčal na hranicu s Poľskom. Poľskí colníci mu povedali: Nezastavujte, poznáme vás. Hrapinosko pridal plyn, zastavil až v Jablonke, vypil si kávu a pokračoval do Nového Targu. Najedol sa, nakúpil darčeky pod stromček a odfrčal najkratšou cestou smerom na Česko.

Skryť Vypnúť reklamu

Odbočil na Južnú Moravu, na Znojemsko. V Jaroslavicích si dal dobré jedlo, v Mikulove sám seba ponúkol kvalitným vínom. A pretože toho vína bolo viac ako dosť, v Mikulove zostal. Prenocoval na zámku. Ráno ho zámocký pán prebudil moravskou slivovicou. Dvakrát Hrapinoska striaslo od tej dobroty. Povedal: Je mi tu dobre, tu zostanem.

Nezostal. Našla si ho najnovšia kamarátka Božena, vzala ho skrátka. Povedala: Ty si, môj zlatý Hrapi, všetky svoje aj moje peniaze minul. Tak ich najprv zarobíš.

A povieš mi, kde ich zarobím, moja krásna? No kde? zastonal Hrapinosko ani nie zo zúfalstva, skôr z bolesti hlavy, lebo ani v slávnom Mikulove neodporúčali „pánom ni bedárom, míchat víno se slivovicú“.

Hrapinosko sa vyspal z malej opice, naštartoval svojho Chryslera M 66 a z malého okienka zavolal: Ja sa vrátim! Pneumatiky zakvílili, takmer nehlučný motor zaspieval pieseň rýchlosti, bezdušové pneumatiky odstreľovali z kolies skalky.

Skryť Vypnúť reklamu

Prišiel na Slovensko, do Skalice, na oslavu vinobrania. Desať ľudí sa s ním zbratalo, päť pohádalo, mnohí sa s ním so spevmi lúčili na okraji mesta. Harmonikár mu zahral Pochod pútnikov. Hrapinosko sadol do autíčka a zvolal: Ja sa vrátim!

Zastavil sa až na Kysuciach, v Čadci. Na námestí sa práve konala súťaž v ochutnávaní tradičného vianočného pečiva. Hrapinosko vybral z kufra maličkú pekárničku, spustil motorček, ktorý mu vyrábal elektrinu, vytiahol tablicu, múku, cukor, vodu si nabral z potôčika, mlieko kúpil od sedliaka v Svrčinovci. A začal piecť na malej lúčke za dedinou oblátky. Neboli to tradičné oblátky. Mali síce podobu oblátok, no keď ich dal okoštovať ľuďom, ktorí sa pozerali na tohto divného pekára, nemohli sa nasýtiť.

Všetci si kupovali Hrapinoskove oblátky, lebo boli chrumkavé a mali nenapodobniteľnú chuť. Pekárnička piekla, piekla, oblátok pribúdalo. Ľudia si chceli kúpiť viac, do zásoby, no Hrapinosko povedal: Keby som čo len jednu oblátku predal, moja pekárnička prestane piecť.

Jeden zvedavý pán Hrapinoskovi núkal peniaze, že pekárničku kúpi pre svoje deti. To sa nedá, povedal Hrapino, pekárnička pečie iba na Vianoce všetkým ľuďom. Keby som ju predal, zostal by z nej ďalší prístroj do odpadu.

Potom urobil na lúčke zelenej po sebe poriadok. Do auta zbalil všetko. Potom vybral z auta kosisko a kosu, namontoval si ostrú kosu. Tam, kde mal svoj stánok, vykosil trávu, hrabličkami pohrabal na hŕbočku, omrviny tiež pozbieral, dal ich do mištičky, ochutil ich, a ponúkol mačičke. Zvedavá a hladná pustila sa do jedla. O chvíľu pribehli ďalšie mačky. Netlačili sa, jedna skončila, podišla k mištičke ďalšia. Desať sa ich vystriedalo. Všetky sa oblizovali, ľahli si pekne, vedľa seba a naraz zamiaukali, akoby poďakovali.

Hrapinosko počul o slávnom Trstenskom trhu na Námestí P. O. Hviezdoslava. Neďaleko pomníka padlých hrdinov zaparkoval. Vytiahol z kufra svoju pekárničku, vymenil v nej valec, porozkladal si všetko, čo potreboval. Na malej tablici urobil cesto. Upiekol prvého maskáľa. Voňal, bol chrumkavý, akurát pomastený, škvarky boli vypražené. Maskáľ sa v slinách rozpúšťal. Každému chutil, tak, že ho zapíjal burčiakom nad ránom dovezenom zo Slovenského Grobu alebo ročným vínom z Modry. No stalo sa, aj nestalo, vežové hodiny ukazovali desiatu a posledné maskáľe sa predali.

Čo teraz? Predajcovia boli len predavači, neboli výrobcovia. Výrobcovia šli na snem do Krakova, rokovalo sa o spolupráci slovenských a poľských pekárov, ktorí by podľa receptu pani Anny Moskáľovej napiekli na budúce sviatky maskále pre všetky okolité dediny. Čo sa tu dá robiť, keď je všetko proti mne? bedoval najväčší výrobca maskáľov na pohraničí Oravy a Poľska Jano Brdko z Boruslowa. Len sa tuto pozrite - plná kuchyňa, plná špajza, plná obývačka, plný sklad. Maskále boli aj na polici, ba aj na ulici poukladané na starých tanieroch hotové, len ich zohriať na sporáku, neutrpieť škodu dáku. Stalo sa, dobre sa stalo.

Prišiel Hrapinosko, zaparkoval, vybral z auta jednu pekárničku. Upiekol prvého maskáľa. O chvíľu ho dvaja hladoši schramstli, Hrapinoskovi zostal v ruke len kúsok. Skryl si ho do rukáva, podišiel k pekárničke, vložil do nej kúsoček z maskáľa a Hrapino mal v ruke nové cesto. Upiekol ho za chvíľu.

Za hodinu a tri minúty mali napečené pre tri dediny. Hrapinosko zvolal od zázračnej pekárne: Ja sa vrátim! Stačí, keď každý človek pred budúcimi sviatkami urobí dobrý skutok.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  7. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  8. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  9. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 32 215
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 30 456
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 244
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 197
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 617
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 539
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 463
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 740
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 432
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 812
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Jedno srdce je v centre mesta.

Ich obsah pomôže aj ľuďom v núdzi.

5 h
Michal Suroviak začal s maratónmi vo veku 45 rokov.

Prvý maratón chcel odbehnúť v Košiciach a študentský sen si aj splnil.

20. jan
Novinka v Oravskej Lesnej pomáha v orientácii.

Orientáciu v dedine zlepšili informačné tabule.

18 h
Mimoriadny projekt siete regionálnych týždenníkov MY.

V oboch pracovných zošitoch je veľa logických a zábavných úloh pre deti.

24 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Tragédiu vyšetruje polícia.

20. jan

Už teraz je neskoro, vie tréner Nitry po vyhorení so Šamorínom.

24 h

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

19. jan

Zoznam miest pribežne dopĺňame.

20. jan

Už ste čítali?