Článok pokračuje pod video reklamou
A práve tieto oslavy sa postupne transformovali na Vianoce. Podobne aj inde sa Vianoce vyvíjali pri oslavách zimného slnovratu.
Vianočný stromček
Postupne sa dostal do dnešnej podoby od čias starých Rimanov, ktorí pri oslavách zimného slnovratu zdobili svoje príbytky vavrínovými vetvičkami. Severské národy používali borovicové konáre ako ochranu pred zlými duchmi.
V stredoveku sa 24. decembra v kostoloch staval rajský strom, pri ktorom Adam a Eva spáchali prvotný hriech ľudstva a až Ježiš Kristus, ktorý sa narodil počas vianočnej noci, ľudstvo tohto hriechu zbavil.
Skutočnosť bola však iná, že symbolika narodenia Krista sa zrodila v Nemecku v 16. storočí. V Brémach kronika mesta dokumentuje, že v roku 1570 postavili jedľu, ktorú ozdobili jablkami, pečivom a papierovými kvetmi. Táto forma vianočného stromčeka sa potom rozširovala cez Čechy po Európe. V Prahe prvý stromček postavili v roku 1812.
Adventný veniec
Zrodil sa v Hamburgu okolo roku 1830 vďaka myšlienke kazateľa Henricha Wichrna. Tento mladý kňaz sa staral o siroty, ktorým zabezpečoval v útulku základné vzdelanie, ale aj rodinnú atmosféru. Netrpezlivé deti stále otravovali kňaza, kedy budú konečne Vianoce a darčeky pre nich. Aby mal pokoj, zobral koleso z vozu a po obvode umiestnil 19 menších červených sviečok a štyri veľké biele. Na začiatku decembra deťom povedal, aby každý deň počas týždňa zapálili jednu sviečku červenú a v nedeľu bielu. Takto sa počítali dni do Vianoc. Tento nápad sa veľmi rýchlo rozširoval a dospel po podobu štyroch adventných sviec.
Jasličky - betlehem
Ako symbol narodenia Krista sa spája s Vianocami už viac ako 800 rokov. Prvý betlehem v roku 1223 postavil zakladateľ františkánskej rehole svätý František z Assisi v Taliansku. Pritom chcel zobraziť príchod Ježiška na svet v súlade evanjeliom podľa Lukáša. Na to si vybral vhodnú jaskyňu a s pomocou miestnych gazdov tam umiestnil živé zvieratká. V jasličkách na slame ležalo bábätko a nad ním sa skláňali Mária a Jozef, ktorých stvárňovali miestni občania. Dvadsiatehoštvrtého decembra sv. František pozval ľudí, aby sa prišli pozrieť na betlehem, pričom sa konala aj štedrovečerná sv. omša.
Po smrti sv. Františka členovia rádu šírili betlehem po iných národoch a postupne popri živých betlehemoch sa začali stavať aj v neživej podobe.
Koledy
Zaviedol ich sv. František a stali sa súčasťou Vianoc už v 14. storočí. Spievali sa v kostoloch a koledníci po domoch. Najslávnejšia pieseň kolied je Tichá noc, ktorú skomponoval Rakúšan Franz Gruber na text Jozepha Mohra. Prvýkrát zaznela v roku 1818 na polnočnej sv. omši v rakúskom Oberndorfe. Táto pieseň prenikla cez Nemecko do celej Európy, ba do celého kresťanského sveta. Bez Tichej noci si Vianoce už nevieme predstaviť.
Preto nezabúdajme na starodávne zvyky a tradície, ktoré dávajú sviatkom Božieho narodenia a požehnania nevšednosť, výnimočnosť a slávnostnosť. Skrývajú v sebe aj stáročnú múdrosť našich predkov, ktorá sa prenáša z generácie na generáciu trvale.
