Technik, správca, stredoškolský učiteľ a informátor. Zišli sa v skupine Fresh Band, ktorá za viac ako desať rokov zabavila tisícky ľudí na svadbách, plesoch či oslavách. Zahrajú a zaspievajú čokoľvek, čo sa ľuďom páči. Keď bude treba, naučia sa aj čepčerepčepče.
DOLNÝ KUBÍN. Píše sa rok 2002. Gusto Chomistek dáva dokopy novú kapelu. Chce jej dať meno Baróni, no predbehli ho Námestovčania.
„Vo Vištuku pri Trnave som kúpil bicie od skupiny, ktorá hrávala v zahraničí,“ spomína bubeník Jožko Foltín. „Na bubne ostal nápis Fresh Band. Gustík povedal, že načo to budeme prestriekavať. A žijeme s tým dodnes. Zdá sa, že pôsobíme čerstvo – ako rozmrazený chlieb po piatich rokoch,“ rozosmeje sa štvorica mužov, ktorí víkend čo víkend berú do rúk hudobné nástroje, aby sa nadýchli a dali Dnes večer vám chlapci z Kubína hrajú. „Ak sa nám plní kalendár s termínmi na rok 2015, je to taká maličká odozva, že to asi robíme dobre.“
Raz tu, raz tam
Keď bol basgitarista Marián Strapec žiakom základnej školy, nebolo bežné chodiť na hudobnú. „Triedy sme mali na námestí nad Auto-šport-mixom. Začali sme dvadsiati, skončilo nás šesť.“ Nádejný klavirista dal pred konzervatóriom prednosť gymnáziu, kde presedlal na gitaru. Pôsobil v súbore Dis, v roku 1979 spoluzakladal Romantik. „Po revolúcii živú hudbu vytlačili diskotéky, tak sme skončili.“ Nasledovala Kaskáda, Ariel a napokon Fresh Band.
Marián Strapec (tretí zľava)
Tiket, Rytmus, Akord, Romantik a Renons – kapely, v ktorých pôsobil klávesák Gusto. „Ocko bol muzikant, hrával na dychové nástroje. Aby som to mal ľahšie, dal ma na klavír. Prvýkrát som vystupoval ako trinásťročný na maškarnom plese za čaj a chlieb s maslom.“ Skúšal kadečo, napokon zakotvil pri komercii. „Neprinášame nič nové, ale dokážeme s tým žiť. V tom, čo robíme, sme level naplnili. Skromne, ale hrdo.“
Gusto Chomistek
Nonstop
Speváka a gitaristu Janka Čilíka priviedla k hudbe mama, hrávala na mandolíne. Pri husliach v ľudovej škole dlho nevydržal, ako desaťročný sa dal na gitaru. Prvá kapela, v ktorej pôsobil, sa volala Paralax. Cez vojnu vyhral viacero speváckych súťaží. Po návrate hrával country aj divadlo. „Som rád v tejto partii. Vyhovuje mi to, do inej muziky sa nepúšťam.“
Bubeník Jožko Foltín je vzdelaním akordeonista, hrával aj v dychovke. No odmalička túžil po bicích. Ako sedemročný vyhral konkurz do skupiny Iskrička. „Dychové súbory, akordeónové súťaže a na bicie som hral všade, kde prišlo, vystriedal som možno 15 kapiel. Keď som skončil v Renonse, oslovil ma Gustík. Neviem, či si vybral najlepších, alebo tých, ktorí prešli námestie bez pomoci.“
Umelecké ambície sa Jožkovi splnili. „Otec vždy chcel, aby som robil hudbu popri zamestnaní, lebo vtedy sa dá najlepšie zarobiť. Na amatérskej báze som dosiahol maximum. Okrem Fresh Bandu hrám s Romanom Révaiom, čo je vysoký štandard, pôsobím v gospelovej kapele Kefas a hosťujem v ružomberskom Big Bande.“
Žijeme len raz
Fresh Band za noc odohrá približne dvesto pesničiek. „Ak chceme zostať na scéne, musíme repertoár prispôsobiť želaniam zákazníkov,“ vysvetľuje Gusto. „Ak vyjde EGO Róbert Burian, musíme ho hrať. Ak vyjde mladík, ktorý bude spievať čepčerepčepče, budeme sa musieť zavrieť do garáže a nacvičiť to. Na služobných cestách počúvam rádio, viem odhadnúť, ktorú skladbu budú ľudia od nás chcieť. A vôbec nemusí byť po muzikantskej stránke špičková.“
Jožko zdôrazňuje, že pri výbere treba mať nadhľad. „Darmo sa mi bude páčiť Pink Floyd, Sting alebo Phil Collins, ľudia nám to nezoberú. Chodievam s manželkou na plesy a niekedy sa vyslovene trápim. Hrajú pekné veci, ale tancovať sa na ne nedá. My máme také kolá, že sa mi chce tancovať aj za bicími.“
K stáliciam, bez ktorých sa nezaobíde žiadna svadba, patrí Otvárajte kasíno, Hands up, Sklíčka, Zaragoza, kačací tanec či kankán. Mladým zas po polnoci ulahodia Horkýže Slíže, Kabát aj Turbo.
Kapela snov
Hrať dookola stále tie isté skladby muzikantom neprekáža. „Zaujímavé je, že vždy sú iné,“ prezrádza Majko. „A prasklo to,“ smejú sa kamaráti. „Aj keď sa sem-tam chybička vloudí, práve to je na tom to dobré. Ľudia berú, že je to live, a nie gombík. Neraz hosť príde k mikrofónu a počúva, či naozaj hráme naživo. Vyzveme ho, nech si zaspieva s nami.“
Stredoškolský učiteľ v akcii. FOTO: ARCHÍV MS
Fresh Band sprevádza pesničkovú súťaž Kubínske akordy. „Už som počul, že hráme na half-playback,“ hovorí Jožko. „Preto sem-tam naschvál klepnem mimo, aby ľudia počuli, že bubny sú tam.“
Prinášať ľuďom dobrú náladu členov kapely stále teší. Hovoria, že sa po náročnom pracovnom týždni refreshnú. „A keď vidíme na stole dobrý punčový koláč, hneď sme naladení,“ hovorí Janko. „No každý vie, kedy je koláča dosť,“ zdôrazňuje Gusto. „Preto roky fungujeme bez stresu a nevraživosti. Musíme byť nekonfliktní, pretože pracujeme s ľuďmi.“
Severanka
Pravé oravské svadby stále bývajú v Hruštíne aj v Trstenej. „Za Príslopom a za Podzámkom dohora zažívame až neskutočná prajnosť, od Žiliny nadol cítime, že sme v práci. Na Orave nám zavolajú, že o tretej v sále a tým to končí. Teraz mi poslali jednu zmluvu z Banskej Bystrice, váham, či do toho ísť. Kde sa robia štrapácie, robota je náročná. Zvlášť v cudzom regióne. Ale zatiaľ, musím zaklopať, sme to vždy zvládli s cťou.“
K najväčším výzvam patria medzinárodné svadby. Jednou z nich bola nórsko-slovenská na Srňacom. „Mladý pán bol z Dolného Kubína. Vieme, ako sa bavia Kubínčania, ale keď do toho vstúpili Nóri, museli sme zmeniť celú štruktúru večera a viesť ho v európskom štandarde, aby nám ľudia nepoodchádzali.“ Táto svadba sa zaradila k nezabudnuteľným aj z iného dôvodu. „Každý príbuzný nevesty povedal malú príhodu, ktorú s ňou zažil. Rozprávali od šiestej do pol deviatej, bolo to niečo úžasné.“
Väčšina tradícií zotrváva, výnimkou je venčekový tanec. „Nebýva tam, kde cítiť peniaz. Akt zrejme prebehne pred svadbou s pin kódom.“
Pohoda
Od istej svadby Likavku muzikanti nenazvú inak ako Zbojníkovo. Celú noc mal Janko obidva mobily pri sebe. Až pred posledným kolom si ich odložil do vetrovky.
„Prišli sme do šatne, že sa ideme rýchlo pobaliť. Bola mi zima, chcel som sa obliecť. Pozriem na vešiačik, vetrovka fuč. Smiali sme sa, kým sme nezistili, že je to pravda. Zavolali sme policajtov. Povedali, že všetko nájdu, že o chvíľu to budem mať na stole. Už štyri roky hľadajú.“
Mobil, kľúče a peňaženku má odvtedy okradnutý Oravčan vždy pri sebe.
Dlouhá noc
Jožko – Zábiedovo, sedem ráno. Gusto – Párnica, osem. Janko – Veľký Krtíš, deväť. „Niektorí hostia si cez noc zdriemli a keď sa zobudili, bolo treba hrať ďalej.“ Majko – až také strašné nezažil. „Konce sa zmenili, už sa netancuje do mŕtva,“ hovorí Jozef. „Keď sa povie, že sa o pol štvrtej končí, tak sa naozaj končí.“ V porovnaní s minulosťou sa na svadbách menej pije. „Akcie sú kultúrnejšie,“ hovorí Gusto. „Miznú alkoholické excesy. Už dávno sme neudeľovali titul svadobný kozák. Bol to hosť, ktorý sa najviac opil a celú noc za nami chodil s rôznymi požiadavkami.“ Kedysi sa našiel na každej akcii. „Dnes sme múdrejší, vieme ich tak utancovať, že k nám nevládzu prísť.“
Aj tak sme stále frajeri
Na dolnej Orave Fresh Band nemá konkurenciu. Chýbajúci dorast muzikantov neteší. „Mladí majú iné ambície, niekedy prehnane vysoké,“ hovorí Majko. „Chcú hrať vlastné veci a čo najskôr natočiť cédečko. Sú medzi nimi naozaj talentovaní muzikanti, no chýbajú im skúsenosti. My sme kedysi hrávali v Orave a vo Vinárni pod Chočom od pondelka do štvrtku od siedmej do dvanástej v noci. V piatky a soboty do rána.“
Odohrať desať až dvanásť hodín v kuse dá zabrať. „Nie je to žiadna sranda, je to vážna muzikantská robota,“ hovorí Jožko. „Nechcem to zľahčovať, ale to nie je prísť do Pivárne a odohrať desať-dvanásť vlastných vecí. Od štvrtej popoludní do piatej ráno musíte zabávať 150 ľudí. Len posedieť je dlho.“
Už mi lásko není 20 let
V súvislosti s budúcnosťou kapely muzikanti najčastejšie skloňujú slovo zdravie. „Zídeme sa vôbec? Zájdeme k nástroju? Vstaneme od nástroja? Je smutné definovať takéto statusy, ale je to tak,“ hovorí Gusto. „Sedí sa mi dobre, ale keď o druhej v noci vstávam spoza bicích, už mi tak dobre nie je,“ vraví Jožko. „Budeme ako v Rolling Stones, keď za nimi prišiel basgitarista a povedal, že ich má rád, ale že už nevládze žiť takým životom. Sám cítim, že sa z noci už nespamätám za päť-šesť hodín ako kedysi.“
Fungovať musia, doma aj v práci. „Ale zásadné rozhodnutia robíme v utorok až štvrtok,“ hovorí Gusto, ktorý pracuje ako technik. Jožko je správcom v poisťovni, Janko informátorom a Majo stredoškolským učiteľom. „Bohužiaľ,“ dodáva.
Učiteľka tanca
Byť dobrým muzikantom a otcom, v prípade Janka dokonca už aj starým otcom, a manželom nie je nemožné. Chlapi unisono tvrdia, že zárukou dobrého manželstva je zavolať hodinu dopredu, že už idú domov.
„Naše manželky s tým dokážu žiť a rešpektujú to,“ povedal Gusto. „Keďže zmizol alkohol, veľmi rýchlo sa dostaneme do normálnych koľají.“
Pre pohodu v rodinách Fresh Band nemá speváčku. „Kapele by to veľmi pomohlo, ale doma by to nerobilo dobrotu. Dobrá speváčka vyzerá k svetu, vie spievať, pohybovať sa. Biológia nepustí, pre každého muzikanta by bola pokušením. Úplne stačí, keď si na svadbe pozrieme pekné ženy, do rána to rozchodíme a sme radi, že sa máme kde vrátiť.“
Mám krásny sen
Janko by si prial pod stromček dobrú gitaru. Kolegovia podpichnú, že si kupuje nástroj podľa farby. „Kúpil si čiernu a nie a nie ju naladiť.“
Majka rok čo rok obdarováva známy hudobník Oskar Rózsa. „Vie, že mám dobrú gitaru, tak mi k nej posiela také lepšie struny.“
Túžbou lídra kapely je prezbrojiť aparatúru na značku Dynacord. „Začali sme odposluchmi, sú naozaj dobré. Dospeli sme do štádia, že máme lepší zvuk na pódiu ako do hľadiska. Teraz by sme to chceli sprostredkovať aj divákom, nech aj oni počujú, ako pekne hráme.“
Jožko konštatuje, že čím je starší, tým menej sa mu chce investovať do nástrojov. Z hudobnín ale nikdy neodchádza naprázdno. „Kde sa obzriem, vidím vec, ktorú by som okamžite chcel. Najviac si želám tvrdý obal na veľký bubon. Keď som vlani túžil po obaloch na činely, vypočul ma syn. Ak by ma niekto chcel obdarovať tieto Vianoce, podotýkam, že potrebujem obal 22.“
