Viera Bojnáková z Námestova sa venuje pečeniu sladkého voňavého symbolu Vianoc už štvrťstoročie. Za ten čas sa z nej stala vychýrená medovnikárka, ktorej meno poznajú nielen na Slovensku, ale aj za hranicami.
Ako ste sa dostali ku medovníkom?
Pracovala som ako učiteľka a po náročnej práci som si potrebovala oddýchnuť. Toto bol pre mňa relax. Piekla som ich len pred Vianocami a Veľkou nocou pre rodinu a známych. Postupne sa záujem zvyšoval. Dnes už pečiem počas celého roka na krstiny, svadby, promócie, výročia. Pomáha mi manžel, dcéry aj nevesta.
Časť z tvorby Viery Bojnákovej.
Odkiaľ ste získali recept?
Vyskúšala som veľa receptov. Ten, ktorý používam, som našla v Dorke. Postupne som ho vylepšovala. Ale bolo to spôsobom pokus - omyl. Veľakrát sa mi cesto nevydarilo podľa môjho očakávania. A občas sa to stane aj teraz. Každá gazdiná si musí nájsť recept, ktorý bude vyhovovať jej aj sporáku.
Prečo je cesto dôležité?
Medovník nemá byť len chutný, ale aj pekný. S nekvalitným cestom to nedosiahnete. Nemal by byť hrubý ani tenký. Musí mať dobrú farbu aj povrch, lebo na nekvalitný sa zle kreslí. Po vymiesení musí odstáť minimálne zvečera do rána. Dlhé roky som cesto miesila ručne, ale raz som bola chorá a zastúpil ma manžel. Ochkal a vzdychal pri tom, hundral, vraj to nejde. Hneď na druhý deň mi kúpil robot.
Zdobenie medovníkov.
Na čo by si mali gazdinky dávať pozor?
Veľa záleží od múky. Do roka spotrebujem približne tristo kilogramov. Každý výrobca má inú. Dôležitá je jej vlhkosť. Pri robení cesta na to musím dávať pozor, podobne ako na čas pečenia. Na menšie tvary stačí päť až šesť minút. Ak pečiete medovníky dlho, sú vysušené a tvrdé. Ľudia ich potom dávajú ku chlebu, jablkám a neviem kde všade, no nepomôže to.
Vaše medovníky sú nielen výborné, ale aj krásne. Ako ich zdobíte?
Dôležitá je poleva. Musí byť vláčna. Nesmiem ju miešať v mixéri, lebo by v nej bolo veľa vzduchu a potom by opadla. Redšiu používam na vypĺňanie väčšej plochy, hustejšiu na kreslenie. Raz ku mne prišli dvaja zákazníci z Viedne. Neverili, že zdobím ručne. Mysleli si, že to za mňa robí stroj. Tak som im to ukázala a ponúkla, nech si to skúsia. Jeden to po chvíli vzdal so slovami, že sa to nedá.
Vianočná ryba trochu netradične.
Odkiaľ beriete vzory?
Je to vlastná fantázia. Je lepšie niečo robiť podľa seba, ako odkresľovať. Ale využívam aj vzor ľudových výšiviek.
O čo majú ľudia záujem?
Ľudia navymýšľajú a žiadajú kadečo. Dá sa vyrobiť čokoľvek. Nič nie je nemožné. Veľký záujem je o 3D medovníky. Snažím sa im vyhovieť, preto si vyrábam vlastné formy, lebo v obchode ich nekúpim.
Ako vyzerá váš pracovný deň?
Vstávam ráno o tretej. Pečiem približne do ôsmej, lebo nie je dobre, keď sa po kuchyni motajú ľudia. Používam obyčajný sporák. S prestávkami sa medovníkom venujem celý deň, niekedy až do desiatej večer. Ale keby ma to nebavilo, tak to nerobím.
Medovníkový Betlehem.
Kde všade poznajú vaše medovníky?
Posielala som ich do Japonska, Číny, Nového Zélandu aj Pensylvánie v Spojených štátoch amerických. Väčšinou rodákom. Medovníky im pripomínajú domov. S Japoncami som mala veselý zážitok v skanzene v Zuberci. Medovníky videli prvýkrát. Nesmelo si zobrali zo vzoriek, ktoré som mala na ochutnávku. Odišli a my sme si sklamane povedali, že autobus Japončíkov toho mohol kúpiť viac. Ale po chvíli sa vrátili a nestačili sme predávať. Boli hladní a mastná klobása a podobné slovenské špeciality im nechutili. Naše medovníky áno.
Recept na medovníky: Cesto: 1,2 kg hladkej múky, 350 g práškového cukru, 4 vajcia, 450 gramov medu, tri lyžice sódy bikarbóny, perníkové korenie, na vylepšenie chuti jemne zomleté oriešky, ak sú vajíčka malé, pridať dve lyžice masla. Piecť 5 – 6 minút pri teplote 180 stupňov Celzia.
Poleva: Na jedno bielko 150 gramov dvakrát preosiateho práškového cukru.
