V tomto mestečku sa pred sto rokmi - 8. decembra 1913 narodil aj Mikuláš Fitt. Pochádzal z chudobnej rodiny, ktorá dala cirkvi dvoch kňazov.
Po skončení základnej školy a gymnázia odišiel Mikuláš v roku 1931 do Kňazského seminára v Spišskej Kapitule. Kňazskú vysviacku prijal 29. júna 1936 z rúk spišského diecézneho biskupa Jána Vojtaššáka.
Jeho prvou kaplánkou bolo Spišské Podhradie. Kaplánom bol krátko aj v Tvrdošíne, neskôr v Hladovke. Začiatky jeho kňazskej činnosti poznačila druhá svetová vojna. V rokoch 1942 až 1943 bol rok v základnej vojenskej službe. Vždy sa snažil žiť tak, aby obstál pred Bohom i slovenským národom. Po návrate z vojenčiny pôsobil ďalej v Hladovke, ale už ako správca farnosti až do apríla 1953. Potom sa stal správcom farnosti v Ludrovej, kde ho 30.decembra 1953 zatkla štátna bezpečnosť.
Súdny proces
Prokurátor obžaloval Mikuláša Fitta za pôsobenie v organizácii Rodina, ktorú založil chorvátsky kňaz jezuita Stjepan Tomislav Poglajen, známy ako Kolakovič, ktorý utiekol na Slovensko pred nacistami v roku 1943. Z jeho iniciatívy vznikla Ústredná Katolícka kancelária v Bratislave a časopis a vydavateľstvo Verbus v Košiciach. Organizoval a viedol mnohé exercície, ako filozof politiky organizoval prednášky a semináre. Po oslobodení sa musela organizácia stiahnuť do ilegality.
Jej členov režim obvinil z toho, že pod vedením kňazov Kolakoviča, Šestáka, Krivého, Boteka, Nahálku a ďalších vstúpili do organizácie zameranej na rozvrátenie republiky a na získanie špionážnych správ pre Vatikán.
Vykonštruovaný proces sprevádzaný psychickým a fyzickým nátlakom sa konal na Krajskom súde v Žiline 14. až 20. mája 1954. Súd odsúdil skupinu katolíckych intelektuálov – lekára Vladimíra Sterculu na deväť rokov, akademického maliara Ladislava Záborského na sedem, lekár Ján Hlaváč dostal štyri roky väzenia, kňaz Mikuláš Fitt šesť a lekár Michal Kačaluba päť rokov za trestný čin veľezrady.
Ich majetok prepadol v prospech štátu a súd im odobral občianske práva na tri až päť rokov. Súdy vychádzali z ničím nepodložených dôkazov, že katolícka cirkev vedie ideologický boj proti Komunistickej strane Československa a chce rozvrátiť ľudovodemokratické zriadenie.
Tajné schôdzky
Mikuláša Fitta okrem toho nespravodlivo obvinili aj z toho, že keď pôsobil v Hladovke, mohol veľa urobiť dobrého a užitočného pre obec, ale že sa nesnažil, lebo čím zaostalejšia bola dedina po stránke kultúrnej a hospodárskej, tým lepšie sa on mal. Preto vraj učil Hladovčanov len sa modliť a nenávidieť všetko pokrokové.
Mikuláš Fitt nielenže sa zúčastňoval na protištátnych schôdzach a ich organizovaní, ale chodil aj do poľskej Veľkej Lipnice na stretnutia tamojších cirkevných hodnostárov a kňazov. K Alojzovi Volžinskému chodievali aj jezuiti z Krakova.
Informácie odtiaľ Fitt odovzdával pátrovi Jánovi Krivému a kňazovi Štefanovi Nahálkovi, ktorí sa skrývali na fare v Hladovke pred Štátnou bezpečnosťou. Farníci spomínajú na Fitta ako na starostlivého duchovného pastiera a múdreho radcu. Dal vymaľovať kostol, zrekonštruovať farskú budovu, oplotil záhradu a cintorín. Denne chodieval na prechádzky, stále niečo riešil a robil plány do budúcnosti, ako sa stať osožným nielen pre cirkev, ale i národ.
Nespravodlivý šesťročný trest si odpykával vo viacerých väzniciach. V roku 1960 sa vrátil z väzenia, robil cestára v Trstenej.
Koncom roku 1960 nastúpil Mikuláš Fitt za kaplána v Ludrovej, v roku 1961 ho biskup menoval za administrátora do Liptovského Trnovca a od 1. novembra 1965 za administrátora do Hrboltovej pri Ružomberku. Zomrel 9. júna 1972 v 59. roku života a v 36. roku kňazstva. Pochovaný je na cintoríne v Hrboltovej.
Autor: Vladimír Kolada
