A ako ovplyvňujú mladých študentov s hlavou plnou štúdia a úloh? Dokážu sa aj oni v tomto čarovnom období odtrhnúť od bežného stereotypu? Už od novembra sú sprevádzaní blížiacimi sa Vianocami, čím sa pri vianočných reklamách stráca to čaro. A pri pohľade na zachmúrenú predavačku, ktorá sa priam topí v štýlovej výzdobe, nedokážu skryť ironický úsmev. Keď sme už pritom, niet nič krajšieho a úprimnejšieho, ako keď sa v tomto čase prejaví u obchodníkov vrúcne nenútený, ale prehnaný, záujem o zákazníka.
„Chcete to aj zabaliť?“
„Nie, vďaka.“ Ale počas bežného roka sa o balenie kúpeného tovaru nikto nestará. Prečo?
Nevkusné štrikované svetre a šály, ľudia sa naháňajú s miliónmi tašiek plných darčekov.
Nie všetko je o peniazoch a najmä nie pre študenta. Teda, aby sme neklamali, všetko je o peniazoch. A je to tak najmä cez tieto vianočné dni. Čiže, ak sa nad tým hlbšie zamyslíme, Vianoce sú taký menší biznis. Každý človek má vo svojom okolí pár ľudí, ktorých chce obdarovať darčekom, no a povedzme si narovinu - v našom veku, už len ťažko niekoho potešíme detskou kresbičkou.
Tak sa aj študent musí zmieriť s faktom Vianoc a obetovať peniaze. No je to skôr o tých peniazoch, ktoré by mali byť, ale zvyčajne nie sú. Ani študentovi sa nechce riešiť, čo kúpiť blízkym a odkiaľ vôbec zobrať pôžičku. Babka, mama, sestra si ťažko budú chcieť platiť vlastné darčeky. Ostáva pocit, že sviatky sú len jedna veľká dilema a strašná zima. Takto sa vytvára aj smutný, negatívny pohľad na Vianoce.
Ale ako asi vyzerá taký pozitívny, skromný, študentský pohľad? Plné prasiatko nie je na škodu rozbiť, pretože práve tieto sviatky sú vhodnou príležitosťou. Možno že je to jediný raz, kedy svoje úspory minieme pre niekoho iného, nie pre seba. Je to predsa možnosť ako skromným darčekom preukázať náklonnosť. Vianoce sú vhodný čas na chvíľu sa zastaviť a zaspomínať si. Ako keby sa na chvíľu spomalil svet. Vianoce sa nám prihovárajú, že je to chvíľa, kedy si môžeme naivne povedať, že život je tak bezstarostný.
Tieto sviatky sú len o voľbe. O voľbe, ako ich prežijeme, len my sami si vytvoríme správnu atmosféru.
Ale s rukou na srdci si myslím, že keď príde ten strašný 24. december, keď už sú tie očakávané prázdniny, keď mama skvele navarila, a keď pôžičku so žmurknutím vyriešil ocko, už ani tá zima nevadí a špekulácie o tom, či sme pesimisti alebo optimisti, idú bokom.
Tichá noc, svätá noc... Sviatky vianočné - uponáhľané. Ešteže sú len raz do roka. To ich robí tak krásnymi.
Autor: Denisa Hopková
