Závidel rovesníkom, ktorí si pokúpili autá. Zväčša si na ne zarobili v zahraničí. Zdeno nebol príliš na manuálnu prácu. Hoci to skúšal po stavbách, vydržal maximálne dva turnusy.
A tak sa rozhodol prísť ku peniazom inak. Na čiernom trhu si kúpil pištoľ a 100 nábojov. Hneď prvý večer ju išiel vyskúšať. Len tak do lesa, čo najďalej od dediny. Super. Cítil sa mocnejší. Mal pištoľ ráže deväť milimetrov, čo je najvyšší z bežne používaných kalibrov. Doma ju schoval v pivnici pod drevenou debnou na zemiaky. A 4. mája 2010 ju použil naozajstne prvý raz, o šesť dní neskôr druhý raz. Ale to už mal aj naozajstnú čiernu kuklu.
Prepad prvej banky
Krátko pred pol desiatou vošiel do pobočky Všeobecnej úverovej banky muž. V pravej ruke mal pištoľ, ľavou si pri vchode stiahol na tvár kuklu.
„Len pokojne, pokojne,“ opakoval si premietajúc scenár vlastného filmu. „Jedna, druhá, tretia prepážka a odchádzaš. Nezabudni, hráš Čecha. Len pokoj.“
Tak bolo. „Peníze,“ zakričal pred prvým okienkom a na pultík hodil igelitku. Rovnako pred druhým. Za treťou prepážkou sa však ozvalo: Nemám peniaze.
Karol bol jediný klient, ktorý v čase prepadu bol v banke. „Videl som, že muž je nervózny, nechcel som zvyšovať napätie, nabádal som pracovníkov, aby mu dali peniaze,“ hovoril neskôr policajtom.
„Len pokoj,“ opakoval si Zdeno už čoraz nervóznejší.
Vrátil sa po prvú igelitku. „Super.“
Druhú si naplnil vyloženými peniazmi radšej sám, aby sa nezdržiaval. „Super.“
Rozbehol sa k dverám, no tie sa neotvorili. „Kurva.“
Fandil nezbedníkom
Už odmalička bol Zdeno pripútaný k obrazovke. Rozprávky čoskoro vystriedali počítačové hry. A keď film, tak akčný a kriminálny. Najprv obdivoval detektívov a policajtov, no čím bol starší, a naživo ich videl najmä pri pokutovaní, tým viac začal fandiť nezbedníkom. Vravieval si, to sú rozprávky, že vo filme vždy všetko vypátrajú. V skutočnosti poznal veľa chalanov, ktorí sa živili predajom kradnutých vecí. Neskôr sa pridal k nim. V registri trestov má päť záznamov.
Útek z banky
Sklo zarinčalo. To lupič kopol do presklených dverí na fotobunku a vybehol na ulicu. Ľudia si ho aj všimli, ale kto sa už len rozbehne za mužom s pištoľou v ruke? Siahali akurát tak po mobiloch, aby zalarmovali policajtov, no tí už boli na ceste.
Zdeno si premietol v hlave mapku ulíc. Presne vedel, za ktorým rohom si stiahne kuklu, kde má náhradnú bundu, tenisky i batoh, aby sa razom zmenil na iného človeka a v ruchu bratislavských ulíc nastúpil do električky.
Bez pár drobných desaťtisícosemsto eur. „Super,“ povedal si Zdeno. „No ešte chýba.“
O šesť dní neskôr zaznamenala polícia prestrelku v OTP banke v Malackách.
Prepad druhej banky
Takmer v rovnakom čase ako pred šiestimi dňami, vošiel Zdeno do banky, opäť mal pod kapucňou kuklu, ktorú si pri vchode stiahol na tvár. Prešiel k najvzdialenejšej prepážke a zakričal: „Peníze.“
Pokladal na pult žltú igelitku, keď zbadal esbéeskára, ako vstáva zo stoličky a siaha po zbrani. Pri vstupe do banky si ho nevšimol, bol za rohom. Zdeno podbehol k nemu a začala sa prestrelka. Muž v uniforme spadol na zem. Zomrel na mieste. Kto koľko razy vypálil, pracovníci banky ani neregistrovali. Šokovaní sa skrývali popod stoly, poza skrine.
Zdeno sa otriasol a vrátil k prepážke, kde nechal žltú igelitku. Bola prázdna. Nadávky potlačila bolesť. Chytil sa za brucho a vybehol von.
„Rýchlo,“ skričal na kamaráta Ondreja za volantom. Z brucha mu tiekla krv. „Ťahaj preč, asi som zastrelil človeka,“ lapal po dychu. „Nevolaj záchranku, nechcem ísť do basy.“
Mohol zomrieť tiež
Podľa Zdenových pokynov, hoci zmätených, Ondrej konal. „Dobre,“ povedal, a vytočil Milanovo číslo. Stretli sa na benzínke.
Zdena preložili z bieleho volkswagenu do Milanovho auta, ten ho mal zaviezť k známemu lekárovi. „Nevolaj záchranku, nechcem ísť do basy,“ opakoval Zdeno a omdlel.
Ondrej išiel domov, poumýval sa od krvi. Ale Milan telefonoval, aby sa ešte vrátil. Na dohodnutom mieste čakal hodinu. V mysli sa mu premietali najhroznejšie scenáre. Milan neprišiel, telefón nezdvíhal. Volať Zdenovi sa bál. A tak sa radšej vrátil domov.
Ešte v ten večer boli však u neho policajti. Milan predsa len vytočil 155.
Hlavné pojednávanie
Na súde sa Zdeno s Ondrejom stretli 7. a 8. februára a tiež 11. apríla 2011. Prípad sa cez krajský súd vratil späť na okresný 20. februára 2012. Doplnil výsluchy, zopakoval zistenia.
Zdenovu obhajobu vyvrátili výpovede ôsmich svedkov, posudok znalca z odvetvia kriminalistickej antropológie, zápisnica o ohliadke miesta činu a tiež záznamy bezpečnostných kamier.
Prepad VÚB Zdeno poprel. „S tým ja nemám nič spoločné.“ Prepad druhej banky podľa neho nemusel tak skončiť, keby vraj ochrankár nebol porušil predpisy a nezačal strieľať.
„Áno, pýtal som Ondreja, nech ma zavezie do Malaciek. No on nevedel, po čo tam idem,“ bránil Zdeno kamaráta. Ondreja totiž prokurátor žaloval ako účastníka formou pomoci na zločine lúpeže. Pomocou sa rozumie podpora páchateľa pred spáchaním trestného činu alebo v priebehu jeho páchania.
Znalecké posudky
Znalec z odboru kriminalistickej techniky povedal, že na preskúmanie mal sedem striel a desať nábojníc kalibru 7,65 milimetra a päť striel a sedem nábojníc kalibru deväť milimetrov Luger.
„Kaliber deväť, ktorým strieľal Zdeno, je účinnejší, avšak aj pištoľou kalibru 7,65 možno spôsobiť smrteľné poranenie.“ Z
povýstrelových splodín dospel znalec k záveru, že po sebe strieľali zo vzdialenosti približne dvoch metrov. Kto však vystrelil prvý, nevedno. Nevedia to identifikovať ani bezpečnostné kamery, pretoše esbéeskár stál mimo ich dosahu. Prvú strelu dostal ochrankár v polohe postojačky, zasiahla veľku cievu, a začal masívne krvácať. Padal na zem, pričom stihol vypáliť niekoľko rán na lupiča. Ďalšie rany ho zasiahli počas pádu na zem, Zdeno pálil dokonca aj vtedy, keď už ochrankár ležal na zemi.
Ďalší znalec potvrdil zhodu krvi obžalovaného so stopami v bielom volkswagene. Bolo z požičovne. A ako sa súd vysporiadal s námietkou obžalovaného, že esbéeskár začal strieľať ako prvý, pričom porušil interné predpisy? „Treba si uvedomiť, že banku prepadol obžalovaný. On bol páchateľ, esbéeskár mal na starosti ochranu objektu. Pri konfrontácii obzvlášť závažného zločinu, s porušením smerníc, je konanie poškodeného z hľadiska zavinenia, respektíve spôsobenia udalosti v banke celkom bezvýznamné.“
Zdeno sa nevyhol ani zodpovednosti za lúpežný prepad prvej banky. Okrem svedectiev pracovníkov banky mu ho potvrdil najmä znalec z odvetvia kriminalistickej antropológie. Porovnával výstupy z kamier s fotografiami obžalovaného.
Verdikt súdu
Pri vynášaní rozsudku súd nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti. Keďže obžalovaný Zdeno spáchal dva zločiny, uložil mú úhrnný trest odňatia slobody. „Vzhľadom na predchádzajúci život obžalovaného, potrebu dlhšieho nápravného pôsobenia na jeho osobu a tiež s poukázaním na nenapraviteľný následok, ktorý trestným činom spôsobil, odsudzuje sa na 15 rokov.“ Trest si odpyká v ústave s maximálnym stupňom stráženia.
Ondrejovo počínanie označil súd za menej závažný trestný čin. „Zahladzoval stopy a snažil sa, aby páchateľ obzvlášť závažného zločinu unikol trestnému stíhaniu.“ Ani u neho súd nezistil poľahčujúce okolnosti, naopak, priťažilo mu, že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený. Dostal 30 mesiacov nepodmienečne.
