Na fotografii sú brigádnici, úradníci z ministerstva financií v Bratislave, ktorí idú s nadšením na Oravskú priehradu pracovať. Bolo to 30. mája 1950 cestou do Tvrdošína, odtiaľ išli ďalej autobusom na priehradu.
Môj otec je na fotografii vpravo, v svetlej košeli. Volal sa Vojtech Schellberger. Vtedy ešte netušil, že o dva roky neskôr ho komunistický režim a jeho verní prisluhovači vysťahujú z Bratislavy na Bysterec v Dolnom Kubíne aj s manželkou a dvoma deťmi. Bratislavu musel opustiť do 48 hodín, tak ako ďalšie stovky rodín. Bola to takzvaná akcia B. Byty, ktoré po nich ostali, prideľoval režim komunistom prichádzajúcim do Bratislavy.
Môj otec bol zaradený na stavby ako robotník. Po rokoch sa vypracoval na stavbyvedúceho. V 60. rokoch mal pridelené stavby v Námestove, školu a jasle v Kňažej, nemocnicu v Dolnom Kubíne, obchodný dom v Dlhej nad Oravou a rôzne ďalšie stavby. O tom, že ho táto práca bavila, svedčí aj jeho album stavieb, ktorý si viedol, zachoval sa do dnešných čias.
Pre vtedajší režim bol nepohodlný a Orava ho prijala s otvorenou náručou. V novinách Stavbár z roku 1962 sa o ňom písalo: Orava vám to nezabudne.
Môj brat Belo Schellberger s už svojou rozvetvenou rodinou stále žije na Orave a zapustil tam hlboké korene.
Prosím, prijmite toto malé zamyslenie sa nad minulosťou.
Písala dobová tlač.
Autor: Oľga Grígeľová
