TRSTENÁ. Plochu v súkromnom dvore prezreli odborníci georadarom. Z prieskumu vykopávok majú už aj výsledky. „Na dotknutých parcelách je súvislé základové murivo neznámej stavby, na východe zasahuje pod existujúcu stavbu a na juhu nám nebol umožnený prístup na susedný pozemok,“ píše v správe Miroslav Terray zo spoločnosti, ktorá prieskum robila. „S najväčšou pravdepodobnosťou sú to základy klasického meštianského domu, čomu napovedá jeho presná orientácia v zmysle dnešnej radovej zástavby, aj jeho klasické rozmery.“
Vyvracia tým slová Ľudovíta Kolodeja, ktorý je presvedčený, že na dvore svojich príbuzných objavil pozostatky veľkomoravského chrámu či katedrály.
Najskôr museli miesto vyrovnať
Spoločnosť zaoberajúca sa georadarovými prieskumami obhliadla nálezisko ešte v júni. V tom čase boli odkryté tri archeologické sondy, ktoré urobil Martin Furman z Krajského pamiatkového úradu. Ďalšie sondy zo skoršieho, amatérskeho výskumu Ľudovíta Kolodeja boli v čase prieskumu už zasypané. „Vedľa výkopov sa nachádzali haldy materiálu vykopaného zo sond a množstvo ďalších prekážok,“ uvádza Miroslav Terray. „Skonštatovali sme potenciálnu funkcionalitu merania, no nemohli sme ho urobiť bez úpravy povrchu do roviny, teda zasypania sond, zrovnania terénu a odvezenia stavebného odpadu.“
Majiteľ pozemku Gustáv Sliva urobil nevyhnutné úpravy. Odborníci sa mohli vrátiť opäť koncom októbra. Prácu im komplikovalo daždivé počasie. „Západná, málo presvetlená časť meranej plochy, medzi hospodárskou budovou a skleníkom, bola prvý aj druhý deň merania premočená. Pri meraní sme museli trikrát čistiť kolesá georadarovej súpravy od bahna, aby sme sa vedeli pohybovať po teréne a pokračovať v meraní. Vlhkosť spôsobila silnú degradáciu a slabú čitateľnosť profilov v tri metre širokom páse, od hospodárskej budovy po múr skleníka.“
Sondy aj niečo iné
Na skúmaných parcelách odborníci objavili dva objekty a tri anomálie. Prístroj zachytil súvislé základové murivo. „Má vrchol v hĺbkach asi 70 centimetrov, smerom na juh sa relatívne zahlbuje, respektíve v tomto smere stúpa absolútna výška terénu. Dno muriva sa nám stráca v hĺbkach približne 150 až 170 centimetrov,“ píše sa v správe. Podobné murivo sa nachádza aj o niečo ďalej. Zmapovať sa však pre stenu budovy dalo len čiastočne.
Jednou z anomálií je kruhový objekt, ktorým je podľa odborníkov pravdepodobne staršia sonda Ľudovíta Kolodeja. Ďalšia začína zhruba sedemdesiat centimetrov pod zemou. „Je to približne kruhový objekt s priemerom 120 centimetrov. Pretože zasahuje pod betónovú konštrukciu skleníka, zrejme sa nejedná o sondu Ľudovíta Kolodeja. Anomália je sledovateľná do hĺbky 1,70 metra, možno aj hlbšie.“
Zatiaľ záhadou je tretia anomália. Má obdĺžnikový obrys a nachádza sa v poldruha- až dvojmetrovej hĺbke. „S najväčšou pravdepodobnosťou je spôsobená enormne zvýšeným obsahom vody v tejto ohraničenej ploche a to naznačuje, že sa jedná o nehomogenitu, ktorá vzniká napríklad v dôsledku prepadnutia klenby pivničného priestoru.“
Trubky ničia výskum
Tá istá spoločnosť robila v Trstenej aj prieskum základov pôvodného gotického kostola v interiéri súčasného Kostola sv. Martina. Odborníci preskúmali len podlahy v sakristii, časti svätyne, podveží a tretine trojlodia. Výskum v ďalších častiach by bol zbytočný. Problémom je podlahové kúrenie.
„Pod dnešnou podlahou z mramorových dlaždíc je po celej ploche interiéru inštalovaný systém teplovodného podlahového kúrenia,“ hodnotí v závere Miroslav Terray. „Georadarová a ani iná známa geofyzikálna metóda nedokáže preskúmať interiér kostola. Napriek veľkej snahe zostane tento problém nevyriešený ešte niekoľko desaťročí, minimálne do doby, kedy sa bude znovu rekonštruovať podlaha a podlahové kúrenie kostola.“
