SUCHÁ HORA. Koniec 19. storočia. Rodičia posielajú mladého Františka Jozefa, ktorý sa mal stať rakúskym cisárom, na skusy po kráľovstve. František zavíta aj do Suchej Hory. Prezlečený za obyčajného paholka. Gazda Šuvada ho zamestná na statku. Budúci cisár zanechá v dedine vynález, ktorý Suchohorčania využívajú dodnes.
Výdatné pramene
Podľa legendy kolujúcej medzi domácimi ľuďmi František pomáhal Šuvadovcom s dobytkom. Vody v dedine nebolo, miestny potok bol často takmer prázdny. „Na konských povozoch chodili pre vodu až do Chocholova, vozili ju v sudoch,“ hovorí Boleslav Šuvada. „Práve Franz Jozef, ako ho tu ľudia volali, im vraj povedal, že nemusia chodiť tak ďaleko. Stavil sa so starým Šuvadom, že dovedie vodu až k maštali. Neveril mu, ale na stávku pristal.“
Ľudia robili, ako paholok povedal. Našli vysoko nad dedinou výdatný prameň a prírodné studničky. Vodu z nich stiahli do vopred vykopanej brázdy, ktorá končila až pri ceste prechádzajúcej dedinou. Vyložili ju doskami, aby sa voda nešpinila. Na konci, pri ceste, zbili veľkú drevenú debnu, ktorá slúžila ako rezervár. Tá sa rýchlo naplnila vodou.
„Predkovia nechápali, ale naozaj to fungovalo tak, ako hovoril František. Síce sa vodu nepodarilo stiahnuť až k maštali, keďže nechceli prekopať cestu, no nádrž pomohla takmer celej dedine,“ hovorí Boleslav.
Zamurovaný otvor
Pôvodne drevené žľaby po rokoch ľudia prerobili na hlinené. Aj drevený rezervár nahradil murovaný. K prvému pribudli ďalšie dva. Keď sa naplní prvá nádrž, voda pretečie do druhej a z nej do tretej. Zaujímavé stavby vydržali počas oboch vojen, nezničilo ich bombardovanie, obliehanie ani požiare. „Cez vojnu do nich chodili vojaci napájať kone,“ rozpráva Boleslav Šuvada. „Neraz sa nestíhali naplniť doplna, toľko zvierat z nich pilo.“
Suchohorčania takzvané kadluby v minulosti veľa využívali. Chodili do nich naberať vodu pre zvieratá, ženy v nich prali koberce, deti ich v lete využívali na schladenie. „Kedysi sa často čistili. Do nádrží sa dalo vojsť a poriadne ich vyčistiť. Voda bola skvelá, zdravá, nielen dobytok, ale aj ľudia ju mohli piť.“
Tento zarastený kopec je betónová nádrž.
Dnes sa o vonkajší vzhľad kadlubov starajú z času načas ľudia žijúci v susedných domoch. Dnu sa už dostať nedá, špeciálny otvor pred rokmi niekto zamuroval. Voda síce z nádrže cez malý otvor vyteká stále, ale už jej nie je toľko ako kedysi. „Aj v prírode ubudlo, studne už nie sú také výdatné,“ hovorí Boleslav. „Mrzí ma, že chátrajú. Bolo by treba viac sa o ne starať.“
Pomoc pri požiaroch
Kadluby lákajú aj deti. „Keď som bol malý, otvory sme s kamarátmi upchali. Voda tiekla nie do nádrží, ale rovno do potoka. Priadny výprask sme dostali,“ spomína s úsmevom Boleslav.
Pomohli aj v čase, keď vodovod v dedine nefungoval tak ako dnes. „Z detstva si pamätám, že sme často mali problémy s vodou, neraz bola vypnutá,“ spomína starosta Miloš Šustek. „Tak sme si chodili naberať do kadlubov. Dnes tam už ženy len občas perú koberce.“
Dôležitosť kadlubov sa Suchohorčanom potvrdila pred rokmi, keď na ulici pri kostole vypukol veľký požiar. Horeli dva domy, plamene zachvátili aj strechu kostola. Práve z kadlubov naberali hasiči vodu do cisterien. Keby nebolo nádrží, k takému množstvu vody by sa tak rýchlo nedostali.
