TVRDOŠÍN. Členovia hodnotiteľskej komisie brázdili celý mesiac chotáre pätnástich poľnohospodárskych firiem. Všímali si všetko, že napovedá, že v chotári sa pohybuje dobrý gazda. Na Orave boli vo firmách Žiarec, poľnohospodárske družstvo Tvrdošín, a PD LČV Čimhová. V kategórii fariem nad 500 hektárov získalo tvrdošínske družstvo druhé miesto.
Držia krok s dobou
„Rovnako ako gazdinú poznáte podľa pitvora, tak aj gazdu podľa dvora,“ hovorí predseda družstva Anton Palider. „Ekológii sa venujeme už niekoľko rokov. V katastri obce Štefanov nad Oravou sme vybudovali poľné hnojisko, maštaľný hnoj ošetrujeme tak, aby neznečisťoval životné prostredia a vody. Vyriešili sme logistiku vyháňania zvierat na pašu, aby ostal dvor pekný. Rekonštruujeme schátrané budovy, niektoré sme namiesto zbúrania ponúkli podnikateľom. Držíme krok s novými technológiami.“
Predseda družstva Anton Palider (druhý sprava) prevzal cenu za druhé miesto. FOTO: JURAJ HUBA
Družstvo vykáša a rekultivuje aj plochy, ktoré intenzívne neobrába, v niektorých lokalitách sa už začalo venovať aj rekonštrukciám poškodených odvodňovacích systémov.
Pohľad komisie
Juraj Huba, člen hodnotiteľskej komisie súťaže Najkrajší chotár 2013, vyzdvihol dvor v stredisku živočíšnej výroby v Štefanove.
„Čistý a upravený, bez zbytočných prvkov záhradnej architektúry, ale s udržiavaným trávnikom, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani voľnočasový záhradkár.“ Nejeden zootechnik by mohol povedať, že dôležitý je obsah, a nie forma. „V Tvrdošíne vidíme, že je možné príjemné pracovné prostredie skĺbiť aj s úspešnou živočíšnou výrobou,“ dodal Huba. Komisiu zaujal podnik aj tým, že sa okrem klasickej poľnohospodárskej výroby venuje činnostiam súvisiacim s rozvojom vidieka, a aktívne sa podieľa na vzdelávaní mladých ľudí. „Manažment si uvedomuje dôležitosť takýchto krokov.“
Kto zabrzdil, skončil
Pri odovzdávaní cien súťaže Najkrajší chotár, 24. októbra v Topolčiankach, Ľubomír Jahnátek, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, povedal, že si váži komplexných poľnohospodárov, ktorí skĺbili rastlinnú so živočíšnou výrobou a majú aj špeciálnu výrobu ako zeleninu, sady a podobné. Aj tvrdošínske družstvo si to mohlo zjednodušiť a v dobe, keď ceny mlieka v prvovýrobe klesli hlboko pod výrobné náklady, mohlo zrušiť chov hovädzieho dobytka, ako to urobili mnohé farmy.
Cyril Orčík na dvore v Štefanove. FOTO: JURAJ HUBA
„V mliečnej výrobe sme vtedy išli do straty až šiestich miliónov slovenských korún, no ustáli sme to,“ hovorí Cyril Orčík, podpredseda družstva a vedúci úseku živočíšnej výroby. Rozpredať kravy je otázka pár týždňov. Ale generačný nástup hovädzieho dobytka by bol ťažký. „Mohli sme prejsť aj na mäsovú výrobu. Ale vždy sme pozerali na zamestnanosť. Keby sme zrušili výrobu mlieka, museli by sme prepustiť pár desiatok ľudí. Ale mnohí venovali družstvu podstatnú časť svojho života.“
Oplatilo sa vydržať
Dnes, keď celá Európa pociťuje nedostatok mlieka, sú na tom družstevníci v Tvrdošíne lepšie. Výroba kravského a ovčieho mlieka tvorí v podniku jadro ekonomickej podstaty. „A stále máme víziu, že živočíšna výroba nesmie skončiť, veď z čoho chceme zdravo žiť?“ dodáva Anton Palider. „Potravinová sebestačnosť krajín je predsa prvoradá vec. Raz predsa musí dostať zelenú.“
Hovädzí strakatý dobytok. FOTO: JURAJ HUBA
