OSÁDKA. Sobota popoludní, stále prší. Do volebnej miestnosti v najmenšej oravskej obci prichádzame s novinami v ruke. „Aj viac ste mohli doniesť, nudíme sa,“ smeje sa členka komisie. Jej kolegovia berú hlasovacie lístky, obálky, prenosnú urnu a papierik s menami Osádčanov, ktorí budú voliť doma.
„Navrhujem, aby všetci, ktorých zvolíme, dostávali iba pol platu,“ povedal po hlasovaní 73-ročný Ján Klúčik. „Ak nesplnia to, čo sľúbili vo volebnom programe, nech nedostanú druhú polovicu. Teraz dostávajú všetko, či robia dobre, či zle. A nám potom peniaze chýbajú. Keď som ja vyrobil zmätok, robotu mi vrátili a strhli z platu. Hneď som pochopil, že zle robiť nemôžem.“
K manželovi sa pridáva o rok mladšia Oľga. „Aj bača, keď bral ovce, dostal zaplatenú iba polovicu, zvyšok dostal, až keď ich v poriadku priviedol. Treba používať gazdovský rozum, nie inžiniersky.“
K Osádčanom, ktorí požiadali o prenosnú urnu, patrí aj invalidný dôchodca Pavol Freier. Zúčastňuje sa všetkých volieb. „Záleží mi na tom, aby sa tam dostali ľudia, ktorým verím. Pretože mnohí kandidujú zo zištných dôvodov.“
Osemdesiatpäťročný Juraj Zvara je synom bývalého richtára. „Župana jedného, poslancov troch,“ usmerňuje ho Miloš Murina z okrskovej volebnej komisie. Dôchodca, ktorý robil všetky roboty, aké existovali, radu nepotrebuje. „Všetci dobre rozprávajú, len keby to tak aj bolo. No horšie, ako nám je, by už hádam nemalo byť.“
