MÚTNE. Je štvrtok, krátko po siedmej ráno. Smerujeme k Lesnej správe v Mútnom. Zatiahnutá obloha neveští nič dobré. Ideálne počasie na prechádzku po Pilsku už bolo. Partia mužov z Občianskeho združenia (OZ) Prales, ktorá robí výskum na Pilsku, si však nevyberá. Vymýšľať nemôžeme ani my. Muži s úsmevom pozerajú na náš výstroj - botasky, ľahká bunda, rifle. „Len aby nám nezačalo pršať,“ víta nás podpredseda OZ Juraj Vysoký. S týmito slovami vyrážame do hôr, aby nám odborníci ukázali, ako sa skúmajú pralesy.
Nie je les ako les
Po polhodine nekonečnej cesty autom po poľnej ceste sa dostávame hlboko do lesov na Pilsku. Prestupujeme do džípa. Autom prejdeme ešte kúsok, po teréne, kadiaľ už hádam ani traktor nevyjde. Poriadne vyhrkaní vystupujeme pri vodnom prameni. Ďalej už len pešo. Čakáme zvyšok skupiny. Muži zvyknutí behať po horách sú čochvíľa pri nás.
„Toto okolo nás nie je skutočný les,“ hovorí Juraj Vysoký, ukazujúc na rovnako hrubé aj rovnako vysoké stromy okolo nás. „My tomu hovoríme lesný porast, v ktorom na každom kroku vidieť stopy po zásahoch človeka.“
Spoločne začíname stúpať do tmy. Hmla nad našimi hlavami sa dá krájať, sychravé počasie na nálade nepridáva. Ideálne prostredie na hororové scény. Naši spoločníci však nepríjemné pocity razom zaženú. „Práve teraz je tu krásne, les je tajomný,“ upokojujú nás s úsmevom.
Čisté machy
Cieľ cesty, kde sa výskumníci pustia do práce, máme zatiaľ v nedohľadne. Po pár minútach kráčania úzkou lesnou cestou začíname stúpať do kopca. Stráca sa cesta aj chodník. Na zemi je čoraz viac machov, kde-tu prekračujeme spadnutý kmeň. Na strome zbadáme tabuľku: Prírodná rezervácia. „Tu sa les začína meniť na skutočný,“ vysvetľuje Juraj Vysoký.
Okolie sa mení, odlíšiť les od pralesa však ako laici nedokážeme. Podpredseda občianskeho združenia nás rýchlo poučí. „Prvým znakom sú chýbajúce pne. V pralese nesmie prebiehať hospodárska činnosť, stromy sa nesmú píliť. Na zemi musia ležať kmene odumretých stromov, takzvané mŕtve drevo. Ak chýba, je to znak, že tam človek zrejme bol a drevo vyťažil. Nachádzajú sa tam stromy rôzneho veku, od najmenších po najväčšie, aj tristoročné. Les sa obnovuje prirodzene. Každý kúsok zeme pokrývajú machy a bujná vegetácia, z pralesa so zablatenými topánkami neodídete.“ Pozeráme pod nohy. Naozaj. Kráčame ako po mäkkej zelenej perinke. Široko-ďaleko nevidieť kúsok blata.
Všade samý život
Obzeráme sa okolo seba. Nemôžeme sa zbaviť nepríjemného pocitu. V divočine akoby na nás spoza každého stromu číhala divá zver. A pocity zrejme nie sú ďaleko od pravdy. „Pozrite dole, do potoka, je tam zvyšok jeleňa,“ upozorňujú nás ďalší členovia skupiny. Zo statného desatoráka zostala len hlava. Pravdepodobne svorka vlkov mu dala poriadne zabrať. Čo už, zákony prírody človek neovplyvní.
Pokračujeme čoraz vyššie. Napokon sme aj radi, že sa slnečné počasie z predchádzajúcich dní pohoršilo. Lapáme po dychu. Pristavíme sa pri obrovskom vyvrátenom strome. Korene má už zarastená machom, aj kmeň je ním pokrytý. Vyrastajú z neho mladé stromčeky.
„Mnohí ľudia nechápu, prečo je dôležité, aby sa do pralesov nezsahovalo a nevyvážali sa z neho ani spadnuté stromy,“ hovorí Juraj Vysoký. „Vnímajú to ako neporiadok. Pravda je však taká, že mŕtve drevo je zdrojom živín pre nový život. Práve na ňom žije množstvo druhov húb, machov, hmyzu. Aj prirodzená obnova smreka prebieha na mŕtvom dreve.“ Výskumníci nám ukazujú, ako naoko mŕtvy les s popadanými stromami žije. Na ležiacich kmeňoch rastú desiatky malých stromčekov, machy sú plné vody.
Bohatý zdroj informácií
Asi po hodine stúpania sa dostávame na miesto. „Okolo Pilska zakladáme sériu kruhových výskumných plôch, toto je už siedma,“ hovorí Juraj Vysoký. „Každá má tisíc metrov štvorcových a meriame na nich rad znakov. Z niekoľkých stromov berieme vývrty, z ktorých môžeme zistiť množstvo dôležitých informácií o vývoji lesa v minulosti.“
Muži sa rozbehnú každý za svojou prácou. Niektorí vyťahujú prístroje, dvaja značia stromy, ďalší sa pripravujú na vŕtanie. „Špeciálnym vrtákom sa snažíme dostať až do stredu kmeňa stromu, aby sme získali dokonalú vzorku, na ktorej bude vidieť letokruhy od začiatku až dodnes,“ vysvetľuje Juraj Tužinský, vŕtajúc tenký vrták do kôry stromu. Vyzerá to celkom jednoducho, tak si vŕtanie vyskúšame aj my. Zisťujeme, že to nie je až také ľahké. Za pravdu nám potichu dávajú aj muži, ktorí sa na nás pozerajú síce bez komentára, ale s jemným úsmevom na perách. Prístroje radšej odovzdávame odborníkom. O pár minút Juraj vyťahuje tenký drevený vývrt. Spoločne sa snažíme zistiť vek. Odrátavame letokruhy. Narátame ich zhruba stošesťdesiat. Presný vek však ukáže až výskum v laboratóriu.
Zaujímavé letokruhy
Ponáhľame sa k ďalšiemu výskumníkovi. Martin Mikoláš, doktorand Českej zemědělskej univerzity v Prahe, nám ukazuje tristoročný strom. „Zatiaľ sa mi ho nepodarilo navŕtať až do stredu, lebo je príliš hrubý. Ale už z tohto je zrejmé, že ide o veľmi starý strom. A pekne vidieť, kedy mal problémy a rástol pomaly a kedy sa mu darilo lepšie.“
Voľným okom sa letokruhy presne spočítať nedajú. Vek stromov určí až výskum pod lupou a mikroskopom na českej univerzite.
Odborníci nám vysvetľujú, čo všetko o stromoch prezrádzajú letokruhy. „Ich hrúbka hovorí, v ktorých rokoch ako rýchlo strom prirastal,“ hovorí Juraj Tužinský. „Kedy žil v zatienení a kedy mal dostatok svetla. Keď má dosť slnka, rastie rýchlejšie, aj vzdialenosti medzi letokruhmi sú väčšie.“ Vďaka vývrtom sa odborníci dokážu vrátiť aj o tristo rokov dozadu. Letokruhy im ukážu, ako vyzeral les na Pilsku pred stovkami rokov.
Na plochách však odborníci zisťujú aj ďalšie veci. Merajú pozície a obvod všetkých stromov, ich výšku či veľkosti korún. „Je to dôležité pre skúmanie štruktúry v prírodných lesoch, ktorá je iná ako v tých, ktoré ovplyvnil človek,“ hovorí Juraj Vysoký. Jedna partia ráta mladé stromčeky, aj popadané mŕtve drevo, zisťuje, v akom štádiu rozkladu je.
Podrobný výskum
Vzorky putujú na Českú zemědělskú univerzitu, ktorá je pri výskume partnerom OZ Prales. Na Slovensku výskumníci tento rok založili 120 plôch, z každej zobrali minimálne 25 vývrtov. Nasledujúci rok ich budú skúmať v univerzitných laboratóriách. „Ide o medzinárodný výskum smrekových lesov,“ hovorí Martin Mikoláš. „Začínali sme v Rumunsku, nasledovala Ukrajina, Čechy a Slovensko. V rámci celých Karpát. Cieľom je zistiť, či aj v minulosti mali tieto lesy podobné problémy ako dnes. Či boli obdobia, kedy dochádzalo k veľkoplošnému narušeniu lesa z dôvodu premnoženia lykožrútov aj v minulosti, alebo je to dôsledok globálneho otepľovania.“
Výsledky z Pilska budú známe najskôr v lete. Už na prvý pohľad však odborníci vidia množstvo zaujímavostí. „Je tu viacero stromov nad tristopäťdesiat rokov. Zaujímavé sú otvorené plochy po narušeniach. Pri pohľade z diaľky sa môže zdať, že je les mŕtvy, no keď vojdete dnu, je úžasné vidieť, ako sa les regeneruje, ako žije. Každá lokalita je niečím špecifická. Vegetáciou, fungovaním lesa, niekde sú stromy staršie, niekde mladšie. Je to nádherná lokalita, treba ju chrániť a vážiť si ju.“
Pralesov je na Slovensku veľmi málo, z celkovej výmery lesov len pol percenta. Tretí najväčší prales je práve na Pilsku a má rozlohu úctyhodných 433 hektárov. „Je to veľká vzácnosť, aj keď si to mnoho ľudí neuvedomuje,“ upozorňujú členovia OZ Prales.
