ORAVSKÉ VESELÉ / BEŇADOVO. Mať vlastné gazdovstvo dnes nie je samozrejmosťou. A už vôbec nie v prípade prvých mužov či dám v dedine. No nájdu sa aj výnimky.
Sebestačný
Starostu Oravského Veselého Ivana Patrona doviedol ku gazdovstvu zdedený pozemok. „Z úcty k predkom, ktorí k nemu prišli ťažko, chovám dva býky, nejaké prasatá, kačky aj morky. Nepoberám žiadne dotácie, gazdujem preto, aby som využil, čo som nechtiac zdedil.“
Hospodárstvo zapriahlo do roboty celú rodinu. „Nie je to rentabilné. No už naši starí otcovia hovorili, nerobme nič, nebude nič. Ide skôr o to, že viem, čím chovám. Chuť domáceho mäsa sa nedá porovnať s kupovaným. A okrem múky a chleba som v potravinách sebestačný.“
Ivan Patron verí, že v rodinnej gazdovke bude mať kto pokračovať. „Nebojím sa, že by to nechali len tak.“
Jediní v dedine
Menej ako kedysi sa gazduje aj v Beňadove. „Kráv je určite menej,“ hovorí starostka Mária Ondreková. „Prasiatko či hydinu vidím chovať aj mladších. Keď som v televízii pozerala dokument o trikoch potravinárskeho priemyslu a dozvedela som sa, čo vlastne jeme, isto je lepšie doma si čosi prichovať.“
Spolu s manželom zvykli chovať býka, dnes sa už venujú iba husiam, ako jediní v dedine.
Beňadovská starostka si bez domácich husí nevie predstaviť Silvestra ani Veľkú noc.
Na dvore im gagoce štrnásť landesiek. „V našej rodine je to tradícia, plnenú pečenú hus mávame vždy na Silvestra aj na Veľkú noc. Naša húska nanesie aj päťdesiat vajec. Podsypali sme jej štrnásť, no nevysedela ani jedno. Dve máme z domácej liahne, ostatné sme kúpili v Poľsku.“
O hydinu sa stará najmä manžel. „Ja ich už iba čistím. Máme päť detí, máme komu dať. Je mi ľúto peria, vyrástla som pri páraní. No nič sa nedá robiť, hrubé paplóny už nikto nechce.“
