VYŠNÝ KUBÍN. Postaviť archeopark. Takto si na otázku, čo robiť po vysokej škole, odpovedala archeologička Ľubica Kupcová. Spolu s muzeológom Tomášom Demianom.
Začiatky
Archeopark Mokrý kút, tak sa oficiálne volá, nájdete takmer v strede dediny. Pozemok s výhľadom na Vyšnokubínske skalky aj Choč poskytla obec. Po vybavení administratívy a získaní peňazí sa Ľubica a Tomáš pustili do práce.
„Na základe naštudovaných odborných materiálov, konkrétnych nálezov a konzultácií s inými archeológmi sme už na začiatku vedeli, ako bude archeopark vyzerať,“ hovorí Ľubica. „Podobné projekty na Slovensku vznikajú nesmelo a väčšinou skončia vo forme úvah. Napriek ceste najväčšieho odporu plánujeme archeopark oficiálne spustiť už budúcu turistickú sezónu.“
Prvými pracujúcimi návštevníkmi nového archeoparku boli študenti dolnokubínskeho gymnázia.
Hľadá sa chuť a vôľa pracovať
Hoci archeopark ešte nie je oficiálne otvorený, niekoľko návštev z radov odborníkov, študentov i školákov už má za sebou.
„Cieľom je ukázať, ako mohol fungovať praveký spôsob života,“ povedal Tomáš. „Mohol, pretože materiálov, z ktorých sme vychádzali, bolo málo. Snažíme sa zachytiť obdobie od neolitu, to znamená 6000 rokov pred naším letopočtom, až po prelom letopočtov s dôrazom na dobu bronzovú, datovanú v rokoch 2000 až osemsto pred naším letopočtom. Darí sa nám piecť chlieb, vypaľovať keramiku, pestovať plodiny. Niečo chceme nechať aj na návštevníka. Boli by sme radi, keby tu nielen prišiel, ale sa aj aktívne zapojil.“
K tomu majú prispieť plánované workshopy. „Zišla by sa nám pravidelná ľudská pomoc. Študenti archeológie po štátniciach odišli do sveta. Je ťažké dostať niekoho na Oravu, každý by chcel mať archeopark vzdialený do päť minút autom, čo nejde. Oceníme ľudskú ochotu a chuť a vôľu obetovať čas a energiu na vytvorenie niečoho zmysluplného.“
Pri výrobe keramiky používajú miestnu hlinu aj originálnu keramickú.
Teórie vs. prax
Praveká osada je rozdelená na obytnú časť, hospodársky areál zahŕňajúci pestovanie plodín a chov zvierat a výrobný areál. Hlavnou časťou je zrekonštruovaný dom lužickej kultúry oravského typu.
„Keďže lužická kultúra je rozšírená vo viacerých regiónoch Slovenska, môžeme pozorovať rôzne odlišnosti,“ vysvetľuje archeologička. „Ľudia si vtedy stavali príbytky zahĺbené do zeme. Zahĺbenie obložené kamennými platňami je špecifickým prvkom vlastným ľudu lužickej kultúry na Orave.“
Základ prevzali z archeologických nálezov v Dolnom Kubíne. „Ide o jednoduchú stanovú konštrukciu. Súčasťou domu pokrytého tŕstím je piecka a miesto na spanie. Existujú rôzne technologické postupy a teórie stavby takéhoto obydlia. No nie všetky teórie v praxi fungujú. Uvidíme, či sme sa rozhodli správne.“
Základy domu našli archeológovia v roku 2008 v Dolnom Kubíne pod dnešnými Parketami Ferletjak.
Tri pece
S obydlím susedia tri drevené prístrešky. Každý chráni inú pec. Dominantou prípravovne potravy je chlebová pec. Nechýba kamenná platňa na prípravu placiek. „Skúšaním rôznych ciest sa snažíme vychytávať muchy. Pre návštevníkov máme pripravené zrnotierky. Môžu si natrieť zrná a urobiť si placky. Chceme piecť mäso v jamách na horúcich kameňoch. Sám som zvedavý, ako to pôjde.“
Hlinená hrnčiarska pec, ktorá je replikou pece lužickej kultúry z českého Turnova, má za sebou niekoľko výpalov. „Má jednoduchú konštrukciu a výborné vlastnosti, dosiahli sme tam teplotu viac ako tisíc stupňov Celzia. Používame miestnu hlinu aj originálnu keramickú.“
Posledná pec slúži na odlievanie bronzu. „Do konca roka plánujeme dostavať ovčinec a na budúci rok by sme chceli vybudovať ďalší výrobný objekt.“
Ľubica a Tomáš počas zaslúženého odpočinku.
Stále je čo objavovať
Pravekým ľuďom Tomáš závidí čas. „Boli jeho pánmi. Dnes sa všetci naháňajú a sú znechutení. Mali by ku nám prísť. Od lektorov sa dozvedia, prečo zo zeme doslova lezú črepy. Naučia sa urobiť si oheň dvomi drievkami, vlastnú keramiku bez kruhu, budú si môcť vyskúšať praveké nástroje. U nás je všetko dovolené, nie sme múzeum. Vo všeobecnosti panuje názor, že keď máme internet, vieme všetko. My si myslíme, že stále je čo objavovať.“
Výsledok experimentálnej archeológie vo Vyšnom Kubíne si zatiaľ môžete pozrieť po telefonickej dohode. Občianske združenie Ipea, ktoré archeopark prevádzkuje, nájdete na Facebooku.