DOLNÝ KUBÍN. „Hlásia dobré počasie, ideme?“ opýtal sa v pondelok Radovan Mikuláš kamaráta Ľubomíra Kuzmana. „Ideme.“ Po zvyšok dňa Rado tajne dúfa, že bude pršať. Po sobotňajšom Psotkovom memoriáli vo Vysokých Tatrách sa necíti byť úplne fit. No slovo dalo slovo.
Vyšný Kubín, 5.00 h
Do dediny prichádza Ľubo, inak Kuzmič. Vyzdvihne Rada pred domom a vrátia sa do mesta. Ľubo si ešte zbehne po paličky. O pätnásť minút opúšťajú Hviezdoslavovo námestie. Pešo. Trniny, zjazdovka na Kubínskej holi, Minčol. Je 7.41 h. „Pokračovali sme hrebeňom a cez Plešivú sme prišli do centra Zázrivej,“ hovorí Rado. „Využili sme toalety v miestnej krčme. Cez Petrovú sme sa dostali pod Malý Rozsutec. Pôvodný zámer s ním nepočítal, no pridali sme si aj ten. Vybehli sme naň o 11.02 h.“
Princíp nevracať sa rovnakou trasou musia muži porušiť, na Malom Rozsutci to inak nejde. Dve minúty pred obedom zdolávajú Veľký Rozsutec. Tri minúty po trinástej už stoja na Stohu. Červenú značku strieda zelená. „Cesta do Kraľovian bola masaker. Nikomu neprajem tadiaľ ísť, hore tobôž nie. Keď som sa pošmykol na koreni a vyrazilo mi dych, myslel som si, že som skončil. No rozhýbal som to. Aj Ľubo si tam podvrtol členok. Inak žiadne ujmy.“
Kilometre odsýpajú rýchlejšie aj vďaka paličkám.
Kraľovany, 15.15 h
Chlapi, mysliac si, že po štyridsiatich kilometroch majú to najhoršie už za sebou, sa tešia na polievku v železničnom bufete v Kraľovanoch. Netušia, že bufet nahradila krčma. „Mali tam jeden boršč, takže sme skončili v potravinách oproti. Dali sme si ovocie, po tri rožky so syrom a jednu dvojlitrovú kofolu na doplnenie cukrov.“
Po železničnom moste nasleduje starý chodník, ktorí turisti vyznačili smajlíkmi. Po jeho prejdení sa môžu napojiť na žltú značku, ktorá smeruje na Šíp. O 17.02 h majú na konte Zadný, o 17.21 h hlavný vrchol. „Dovtedy nás sprevádzalo všelijaké počasie, no na Šípe zasvietilo slniečko a oteplilo sa, hneď sa nám lepšie išlo.“
Do Žaškova sa dostali za svetla, v Komjatnej ich vítala tma. „Kým si človek neprejde pešo celú Komjatnú až po Brestovú, neprešiel nič. Náladu nám dvíhali levy, fontány a trpaslíci v záhradách, čo stavba, to skvost. A na asfaltke si aspoň oddýchli nohy.“
Vyšný Kubín, 22.50 h
Z Brestovej sa po starej ceste vydajú do Dubovej. „Choč poznáme naspamäť, tam to odsýpalo. Hore sme išli letnou, dolu zimnou trasou. Aby sme odstrašili medvede, pravidelne sme kričali, spievali alebo pískali. Aj paličky sú hlučné, keď ťukajú o skaly.“
Apropo, paličky boli dobrou voľbou. „Ocenili sme ich hlavne na strminách, nahor aj nadol. A na rovných úsekoch sme ich zacvakli do ruksakov.“
Veľký Choč - posledný zo šiestich zdolaných vrcholov.
Z Choča sa vracajú do Vyšného Kubína. Pred Radovým domom zastanú o 22.50 h. Koruna Oravy je zdolaná v tretí októbrový utorok.
Čo je Koruna Oravy
Prejsť naraz všetky kopce, ktoré vidno z Dolného Kubína, je nápadom Milana Lacka z turistického klubu a Tomáša Točeka, ktorý je turistom i horolezcom. „Trasu nazvali Koruna Oravy,“ hovorí Rado. „Doterajšie snahy zdolať ju skončili najďalej v Kraľovanoch, najčastejšie pre blatisté podmienky. Sme šťastní, že nám sa to podarilo. Stále som čakal, že to už ďalej nepôjde. Mal som obavy o čas aj sily, no nakoniec všetko dobre dopadlo.“
Rado s Ľubom prešli 69,7 kilometra a päťtisíc výškových metrov. „Na vrchole Choča sme mali 4990 metrov. Vedeli sme, že cestou nadol nás čaká jedno malé stúpanie, dúfali sme, že chýbajúcich desať metrov naberieme. A tak aj bolo. Keď sme zastali, na hodinkách mal Ľubo rovných 5000.“
Koruna Oravy je dĺžkovo aj výškovo identická s hrebeňovkou Západných Tatier z Hutnianskeho sedla až po Kasprov vrch. Tam sa chystajú až na rok.
Strážca tepov
Nadšencom, ktorí by si chceli podobný kúsok zopakovať, Vyšnokubínčan odporúča jar, sucho, nízku trávu, ľahký batoh, šuštiačku, rezervné tričká, pred turistickým topánkami uprednostniť mäkké tenisky. „Človek musí mať čosi pochodené, aby členky vydržali. Mali sme aj hrudné pásy. Kamarát berie šport matematicky, strážil nám tepy. Aj to nám pomohlo prejsť trasu bez toho, aby sme sa zničili.“
Dobrú službu urobili magnéziové tabletky a energetické tyčinky. „Ja som si zobral dve, Ľubo pre istotu deväť. Voda sa dá nabrať po ceste, dokopy som vypil približne tri litre, bolo to na hrane, ale stačilo.“
Cestu im neskrížilo žiadne zviera.
„A čo je zaujímavé, na kopcoch sme nestretli žiadneho človeka. Rozoberali sme všetko možné. Nakoniec teóriu, či by sme to celé prešli ešte raz, keby nám niekto ponúkol päť miliónov eur. Dospeli sme k záveru, že by to bol boj, ale že by sme išli.“
