TRSTENÁ. Film Nickyho rodina o záchrane židovských detí, ktoré z Československa vyviezol do Londýna Nicholas Winton, inšpiroval študentov bilingválnej sekcie Gymnázia Martina Hattalu. Pred rokom začali pátrať po zachránených deťoch, ktoré sa dodnes nepodarilo nájsť. Študenti síce úspešní neboli, v rámci projektu Deti, ktoré prežili holokaust, ale prišli s mnohými inými zaujímavosťami, aktivitami a návrhmi.
Hľadanie cez net
Od režiséra filmu Mateja Mináča sa gymnazisti dozvedeli, že zo 669 detí odvezených z Československa v roku 1939 stále nie sú známe adresy viac ako 400 z nich. Podľa informácií mali nájsť domov v Latinskej Amerike. Režisér dal študentom menný zoznam zostavený zo zápiskov Nicholasa Wintona. A keďže hlavným vyučujúcim jazykom vtedajších štvrtákov je španielčina, neváhali a rozhodili siete.
„Na hľadanie sme používali najmä internet,“ hovorí dnes už piatačka Denisa Belkoťáková. „Cez sociálne siete sme kontaktovali našich známych v Latinskej Amerike. Sľúbili nám, že skúsia niečo vypátrať v ich okolí. Žiaľ, bezúspešne.“
Až neskôr sa študentom podarilo na stránke venovanej Wintonovi nájsť odkaz od Argentíčana. Ďakoval v ňom za záchranu strýka, ktorý bol taktiež účastníkom detského transportu. „Volá sa Alejandro Ambas. Snažili sme sa ho vypátrať, ale niet po ňom zmienky.“
Zanedbaný cintorín
Neúspešné bádanie po zachránených deťoch študentov neodradilo. Dokonca to ani nepovažujú za stratu času a neúspech. „Práve naopak. Tento príbeh nás veľa naučil. Ukázal nám, že existujú ľudia, ktorí dokážu pomôcť bez ohľadu na vlastný prospech. Nicholas Winton svoj príbeh dlho tajil, a to je ďalším znakom jeho ľudskosti,“ povedala Denisa.
Okrem virtuálneho hľadania v južnej Amerike sa gymnazisti pustili aj do pátrania po koreňoch sestier Eberstarkových, ktoré Winton transportoval do Londýna z rodnej Trstenej. Kontaktovali Alice Masters Eberstark. Niekdajšia Oravčanka, dnes obyvateľka Washingtonu, ich poprosila, aby skúsili zistiť čo-to o osude jej rodiny po vojne, jej učiteľa aj kamarátky Márie Barutovej. Veľa informácií nenašli, našli však potomka Márie Barutovej, ktorý im o nej porozprával. V archíve tiež objavili dokumenty potvrdzujúce, že manželia Eberstarkoví boli krátko po odchode svojich troch dcér deportovaní do koncentračného tábora, kde pravdepodobne aj zomreli.
Pred rokmi tri sestry Eberstarkové z Trstenej pred smrťou zachránil Nicholas Winton. Študenti chcú, aby sa na to nezabudlo.
„Navštívili sme židovský cintorín, ktorý sme našli v dezolátnom stave,“ hovorí Dorota Nižňanská. „Myslím, že aj touto návštevou sme sa niečo naučili. Hlavne to, že ľudia zanedbávajú miesto posledného odpočinku Židov.“ Študenti upratali okolie hrobov a skultúrnili cintorín aspoň do tej miery, do akej mohli.
Symbolické súsošie
Vyvrcholením projektu je návrh na vytvorenie súsošia troch sestier Eberstarkových a jeho umiestnenie do Parku pútnikov pri Kostole sv. Martina. „Súsošia zachránených Wintonových detí sa nachádzajú na vlakových staniciach v Londýne, Prahe, Viedni,“ hovorí študent Šimon Vavrek. „S nápadom, že by takéto niečo mohlo byť aj v Trstenej, prišiel náš učiteľ dejepisu Mojmír Krajči. Bola by to pamiatka na sestry Eberstarkové, ale aj na ostatných Židov, ktorí zahynuli počas vojny. Chceme poukázať na myšlienku Nicholasa Wintona, ktorý na žiadosť rabínov, aby prestal dávať deti na adopciu do kresťanských rodín, odpovedal, že je lepšie živé dieťa v kresťanskej rodine, než mŕtve židovské dieťa.“
Návrh súsošia pripravil výtvarník Hieroným Balko. Tri sochy dievčat by mali byť vyrobené z pieskovca. Majú stáť na podstavci v tvare šesťcípej hviezdy. Sú k sebe otočené chrbtami a medzi nimi stojí kovový kufor symbolizujúci ich odchod z rodiska do Anglicka. „Dievčatá majú na krku zavesené kovové štítky s číslom, ktoré im bolo pridelené počas transportu,“ hovoria študenti. „Ani kov nie je vybratý náhodou. Je symbolom povolania otca dievčat Šalamúna Eberstarka, ktorý bol klampiarom. Neraz opravoval aj kresťanské kostoly. Socha má množstvo symbolov. Symbolické je aj jej umiestnenie - pod ochranou kresťanského kostola tak, ako našli mnohé židovské deti útočisko v náručí kresťanských rodín.“
Študenti veria, že sa ich zámer podarí uskutočniť. Mestskí poslanci si informáciu o projekte vypočuli, či mesto bude financovať výrobu sochy, zatiaľ neschvaľovali.
Projekt robila spočiatku celá trieda súčasných piatakov. Dotiahla ho deväťčlenná skupina - Barbora Barutová, Barbora Kňazúrova, Dorota Nižňanská, Šimon Vavrek, Júlia Florková, Veronika Vlčáková, Lucia Oršuliaková, Andrea Bielová a Denisa Belkoťáková.
Transporty detí do Londýna
V roku 1939 zachránil Brit Nicholas Winton z Československa pred istou smrťou 669 židovských detí. Prvý transport odchádzal z Prahy v polovici marca. Do začiatku augusta sa mu ich podarilo uskutočniť deväť. Pre všetky deti sa snažil nájsť vhodnú náhradnú rodinu. Posledný transport, najväčší s 250 deťmi, bol naplánovaný na 1. september. Hitler však v ten deň vtrhol do Poľska, hranice nacisti uzatvorili a deti z posledného transportu skončili nie v bezpečí anglických rodín, ale v koncentračných táboroch.
O Wintonovej záchrane sa svet dozvedel až v roku 1988, kedy jeho žena Greta náhodou našla na povale dokumenty so zoznamami zachránených detí, v ktorých sa nachádzali aj zmienky o sestrách Elli, Alice a Josephine Eberstarkových z Trstenej.
Naďa Kališová
