Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Zadkom sa až tak robiť nechce

Zafajčte chlapi, aby tá kuchynka doháňom voňala. Tak hovorievala stará mama Ondreja Hvezdúľa. Párničan má na detstvo v dreveniciach iba pekné spomienky. Hovorí, že aj keď sa narobil, aspoň za ním niečo vidno.

Pamätník ľudovej architektúry stojí v Košiciach od septembra.Pamätník ľudovej architektúry stojí v Košiciach od septembra. (Zdroj: TASR)

PÁRNICA. Stodoly, ktoré stoja na košickom paneláku ako Pamätník ľudovej architektúry, postavili Oravčania. Viktor Žilinec, šéf partie Oravskí bobry, sa s autorom pamätníka Tomášom Džadoňom zoznámil cez internet. „Zadal ponuku na postavenie troch dreveníc na panelák,“ hovorí Viktor. „Myslel som si, že si niekto robí srandu, veď kto kedy videl drevenice na paneláku?“

Až v televízii

Keď Tomáš prišiel za Oravčanmi do Bobrovčeka, kde práve stavali drevenicu, sranda skončila. Partia sa rozhodla zákazku zobrať. „Opýtal sa nás, či nevieme o nejakom humne. Vedel som, že sused Ondrej Hvezdúľ chce svoje zvaliť. Dohodli sa na cene a Tomáš ho hneď aj kúpil.“

Skryť Vypnúť reklamu

Humno v tvare písmena L rozoberali týždeň. Pomohli aj hasiči, prišli vybrať osie hniezdo veľké ako lopta. Po rozobratí ďalšej drevenice v Liptovskej Tepličke sa chlapi presunuli do Košíc.

„Z pôvodných dreveníc sme za mesiac urobili celkom iné stavby, strechy sú nové. Keď sme na parkovisku zabrali 48 miest a začali to skladať, ľudia si mysleli, že staviame krčmu. Strechami, ktoré sa robili osobitne, sme si boli istí, drevenicami veľmi nie, no išlo to hore bez problémov.“

Zo zeme sa chlapi presunuli na panelák, kde ukotvili strechy k dreveniciam. „Vo výške 35 metrov a meter od kraja bytovky to nebol bohvieaký pocit.“

Keď dokončili robotu, bola už tma. Hotové dielo si tak Oravci pozreli až v televízii. A sú s ním spokojní.

webbobry.jpg

Pri rozoberaní drevenice zľava doprava Miroslav Chovanec, Ľuboslav Paluga, Viktor Žilinec a Ján Matúš.

Skryť Vypnúť reklamu

Netreba ani televízor

Viktor Žilinec, ktorý je vyučeným elektrikárom, robí drevenice dvanásť rokov. Za posledných osem ich s partiou postavil pomaly štyridsať. V porovnaní s minulosťou záujem o drevostavby klesol. „Niekedy sme stavali desať do roka, teraz dve. Drevenica je o desať percent drahšia ako murovaný dom. Drevo ide stále hore a práca s ním tiež. No nebránime sa žiadnej robote – s drevom.“

Párničan býva v kamennom dome, v týchto dňoch vybavuje povolenie na stavbu vlastnej drevenice pre svoju štvorčlennú rodinu. „Už keby som si ja nepostavil, tak neviem. Bude kúsok od miesta, kde bývam. Vždy som túžil po drevenici. Srší z nej dobrá energia, tam ani televízor netreba.“

Rozpredá sa ľahko

Párničan Ondrej Hvezdúľ (64) nevie, kto postavil humno, z ktorého sa v Košiciach stal pamätník. „Mackovci nemali vlastné deti. Keď si môj starý otec zobral starú mamu, ktorá bola ich príbuznou, zobrali ich za svojich a dali im všetok majetok. Keď tu moji starí rodičia prišli, humno už stálo. Nikdy som nepátral po tom, kto ho postavil, ako dieťa ma to nezaujímalo. Môže mať 120 rokov, ale je to iba odhad.“

Skryť Vypnúť reklamu

webgazdamacko.jpg

Gazda Macko. Podľa Ondreja Hvezdúľa možno práve on postavil humno, ktoré dnes stojí na paneláku. V pozadí Ondrejov otec.

Domu na kraji dedine smerom od Kraľovian domáci dodnes hovoria u Mackov, nie u Hvezdúľov. „Dohodli sme sa na cene a je to tam, kde to je. Bolo mi ľúto, rozpredá sa ľahko, ťažšie sa nadobúda. Spomenul som si, ako sme tam ťahali voz s koňom, pratali seno, snopy, slamu. Čo už. Možno by som to nebol predal, no bolo treba opraviť strechu. Synovia sú rozídení, gazdovať tu už asi nebude nikto.“

Pamätník v Košiciach sa mu páči. „A nielen preto, že som tam nechal kus života. Je to zaujímavý spôsob, ako pripomenúť mladým staré časy.“

Čo bolo pred Hladným vlkom

Párničan prežil na gazdovstve pekné detstvo. S dvanástimi hektármi patrilo v dedine k stredným.

„Mali sme koňa, štyri kravy, jedného-dvoch býkov, jalovičku, prasa. Museli sme odovzdávať kontingenty. Vajcia som nosieval tam, kde je dnes Jednota. Seno aj slamu sme vozili do výkupu v Dolnom Kubíne, dnes je tam Hladný vlk. Ja som držal koňa a otec vypratával voz do veľkého humna. Cez leto hrali chlapci na ihrisku futbal a my sme hore pod Lysicou kosili a hrabali. Otec ma len napomínal, aby som sa neobzeral. V zime som si to vynahradil, na jazerách sme hrávali hokej a lyžovali sme sa. Hore lazmi sme pod Maguru vyniesli lyže, raz sme sa spustili a stačilo. Keď v Lučivnej postavili vlek, trávili sme zimy tam. Nikdy nezabudnem na posedy, stará mama naliala chlapom po štamprlíku a vždy hovorila, len zafajčte chlapi, aby tá kuchynka doháňom voňala.“

webhvezdon.jpg

Ondrej Hvezdúľ na mieste, kde stálo humno.

Kto prv zdochne

Keď v roku 1960 prišlo družstvo, Ondrej mal jedenásť. Rodine zobrali skoro všetky pozemky.

„Čosi dali za náhradu. My, zdola, sme chodili až k istebnianskemu chotáru a ľudia zo Záhrabova dolu na Laštek. Jedným dali dva hektáre, druhým jeden, aby sa to nedalo vymeniť. V Párnici nepodpísalo družstvu päťdesiat ľudí, volali ich nefajčiari. Jeden pán povedal v krčme môjmu starému otcovi, že prv zdochne, keď chodí ako turista hore-dolu dedinou. Len aby si ty prv nie, odpovedal mu, a aj tak bolo. Po roku 1973 prišla tvrdá socializácia. Piati nepodpísali, no tí chodili za senom až do Ľubochne. Zostalo už iba záhumienkové hospodárstvo. Zobral sa býk z družstva za tisíc korún, choval sa dva roky na 500 kilogramov, boli za to pekné peniaze, aj 11-12-tisíc korún. Niektorý sa dobre choval, iný horšie, ako tenká žena, moc poje a nevidno na nej.“

Aspoň niečo vidno

Ondrej, ktorý išiel do dôchodku ako vodič kamiónu, sa vyučil za zámočníka.

„Chcel som ísť na ekonomickú do Martina, no otec ma poslal na učňovku. Aby som bol o pol druhej doma z vlaku a poďho, kosa, hrable a tak. Narobili sme sa, ale biedu sme netrpeli, ako sa hovorí, moc mali, minuli, málo mali, vyžili. Nešpekulovali sme nad tým, či sa nám chce, muselo to byť a hotovo. Naši predkovia nás naučili robiť, našim zadkom sa už tak nechce. Už som na dôchodku, no chodím voziť drevo z hory. Nebudem ležať na gauči a pozerať televízor. Raz mi najmladší syn povedal, že som bol sprostý, že som toľko robil. Tak som mu len povedal, chlapče, ale čosi za mnou vidno. Ako starší uznal, že som mal pravdu.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Zelená Bratislava
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 003
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 327
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 288
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 521
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 12 052
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 170
  7. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 904
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 742
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 154
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 957
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Vaše príbehy

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Na Orave sa tvoria rady už od sobotňajšieho rána.

Vedenie strojární odporúča firmám testovanie zamestnancov

V Herne majú za sebou už šieste kolo testovania na COVID-19.

Testovanie v strojárňach.

Armáda posilnila odberové tímy, čakanie na odbery by sa malo skrátiť

Minister obrany prosí ľudí z okresov mimo Oravy a Bardejova, aby nechodili na testovanie.

V Dolnom Kubíne pri mestskom kultúrnom stredisku sa už na testovanie nečaká.

Záujem o testovanie je veľký aj v sobotu

Ľudia začali vytvárať rady ešte pred otvorením odberných miestností.

Polovica z radu v Záskalí.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Padol ďalší rekord. V Trenčianskom kraji odhalili takmer 400 prípadov nákazy

Ide o pozitívnych ľudí identifikovaných klasickou cestou pomocou PCR testov.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

Koronavírus na Orave: V sobotu zachytili 1600 pozitívnych prípadov (minúta po minúte)

Na Orave bol o celoplošné testovanie na Covid-19 opäť záujem.

Už ste čítali?