ZUBEREC. Na dvoch neveľkých políčkach zamestnanci Múzea oravskej dediny dokážu dopestovať minimálne desať druhov všakovakých plodín.
Rôznorodá úroda
Medzi skvosty agroexpozície patrí ľan, ikrica, proso či bôb, ktoré sa na Orave pestovali kedysi. „Keďže sme múzeum reprezentujúce bývanie a architektúru devätnásteho storočia, snažili sme sa vybrať vtedajšie plodiny,“ hovorí správca skanzenu Richard Janoštín. „Zaujímavosťou je ikrica, ktorú sa nám podarilo zohnať na poľnohospodárskom ústave v Nitre. Kedysi sa na Orave pestovala vo veľkom, dnes ju už pozná málokto.“
Ručná práca.
Ikrica je druh raže. Obilie má sladkú chuť, rastie na dlhom steble, ktoré ľudia používali ako výplň slamníkov. V minulosti ju vysádzali aj do rúbanísk vysoko v horách. Rástla pomedzi pne dovtedy, kým ju neprehlušil nový les. „Je to ozimina, treba ju siať na jeseň. Tento rok sme to však pre daždivý september nestihli. Nevadí, do zeme pôjde až na jar a na úrodu si budeme musieť počkať dva roky.“
Vo výške takmer deväťsto metrov nad morom sa však darí aj maku, mrkve, pšenici, hrachu či nechtíku. Tradičnými plodinami sú zemiaky, burgyňa, petržlen.
Dlhá zima
Keďže je v tomto období v múzeu menej návštevníkov, mohli sa zamestnanci minulý týždeň naplno venovať zazimovaniu tamojších políčok. „Po zbere úrody treba pôdu dobre pohnojiť a preorať, aby sa prevzdušnila,“ hovorí Richard Janoštín.
V múzeu by človek rátal s tým, že aj bežné práce prebiehajú po starom. Koňa s pluhom by ste však medzi drevenicami hľadali márne. „Bolo by to zaujímavé, ale keďže koňa nemáme, musíme pracovať s oplechovaným tátošom. Aj v jeho prípade sa však dá hovoriť o histórii, veď bol vyrobený v 50. rokoch minulého storočia,“ povedal s úsmevom Janoštín.
