Na lepšie časy začalo svitať pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Trstenskí poslanci požiadali o výstavbu vlastného zariadenia.
TRSTENÁ. Týfus, tuberkulóza, cholera, množstvo umierajúcich novorodencov. Do konca druhej svetovej vojny mohli Oravčania o komplexnej lekárskej starostlivosti len snívať. Verili šarlatánom, bylinkárkam, mastičkárom. Až do roku 1948, kedy v Trstenej otvorili prvú nemocnicu, stavbu na tú dobu obrovských rozmerov s nevídanými možnosťami.
Zázračné vodičky
Lekárov v prvej polovici minulého storočia bolo málo, ani na tých však Oravčania nemali peniaze. Ľudia si pomáhali, ako vedeli. Verili tomu, čo sa hovorilo, v čo verili ešte ich starí a prastarí rodičia. Na Orave prekvitalo ľudové liečiteľstvo. Darilo sa mastičkárom, zázračným babám, ošetrovateľom, ktorí na jarmokoch predávali lieky na všetko.
Operačné sály v 60. rokoch minulého storočia.
„Na jednom mieste do neba vychvaľovali popolavý prášok proti všetkým neduhom, aj takzvanú nebeskú vodičku účinnú pri bolesti zubov, na inom mieste predvádzali zázračnú sklenenú aparatúru, ktorá dokáže skôr ako vychýrený univerzitný profesor diagnostikovať vysoký krvný tlak, objaviť cukrovku, skrytého zrádnika a iné choroby, o ktorých ľudia ani nevedia, že ich majú,“ napísal do pamätnice k päťdesiatemu výročiu nemocnice Valér Mydlík, niekdajší primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia.
O sadre či dlahe vtedy nebolo ani chýru. Liečitelia naučili ľudí, že na zlomeniny pomáha konský trus s lopúchovým listom, liečbu vraj podporilo a urýchlilo biele víno taktiež s konským trusom. Okrem byliniek údajne pri rôznych chorobách pomáhali pavučiny či moč.
V roku 1926 boli v okrese len dvaja lekári, na jedného pripadalo takmer 5500 ľudí.
Namiesto plachty slama
Nedostatočná zdravotná starostlivosť sa prejavovala najmä u rodičiek. Pri pôrodoch pomáhali pôrodné babice, pôrodné asistentky či takzvané skúsenejšie staršie ženy. Spoločné mali jedno – minimum pôrodníckych vedomostí, často nevedeli písať ani čítať. „Príchod nového človeka medzi nás vítali stredovekými zvykmi,“ napísal doktor Mydlík. „Aby dieťa malo zdravé zuby, dávali mu do úst smolku, aby bolo mocné a silné, dievčaťu dali do úst kobylí trus, chlapcom konský. Aby nemalo materské znamienko, tvár dieťaťa pretreli placentou, aby bolo bohaté, do prvého kúpeľa mu dávali peniaze.“
Ženy rodili prevažne doma. V dreveniciach, v noci, len pri svetle petrolejky, za asistencie babice a vo vysokých horúčkach. Kde nebolo posteľného prádla, nahradila ho slama či tkané koberce. Lekár bol pri pôrode len vo veľmi zložitých prípadoch. Ak pôrod nešiel podľa plánov a vyskytli sa komplikácie, museli ženu previezť do nemocnice v Ružomberku. Samozrejme, len ak na to rodina mala peniaze. Neraz teda matka bez odbornej pomoci pri pôrode zomierala. Pozitívny však nebol ani vývoj kojencov. Od roku 1922 do roku 1936 zomieralo takmer dvadsať percent detí do jedného roka. „Príčina smrti bola zisťovaná v roku 1926 lekármi len v 186 prípadoch, laickými obhliadačmi mŕtvol v 147 prípadoch. V roku 1930 lekári zisťovalo dôvod úmrtia v 175 prípadoch, laickí obhliadači až v 156 prípadoch,“ uvádza Valér Mydlík.
Na mestskom pozemku
Rozhodujúcim pre zlepšenie zdravotnej úrovne Oravcov bol rok 1935. Trstenské mestské zastupiteľstvo podalo žiadosť o výstavbu nemocnice. Trvalo päť rokov, kým sa kompetentní dohodli a určili vhodné miesto. Z viacerých variantov vyšla najlepšie plocha neďaleko mlyna, na poli v časti Medzi vodami, blízko cesty aj rieky Oravica. Pozemok bezplatne ponúklo mesto. Okrem toho sa zaviazalo, že dodá z lesov potrebné množstvo dreva, z rieky či kameňolomu štrk, piesok a kameň.
So samotnou stavbou sa začalo až v roku 1942. Za päť rokov, napriek vojne, bolo zariadené dostavané a v decembri 1947 bola spustená jeho skúšobná prevádzka, na chirurgickom oddelení. Do trvalého užívania bola Štátna nemocnica v Trstenej uvedená v máji 1948.
Vlastná studňa a para
Spočiatku mala nemocnica dva primariáty – interno-infekčný a chirurgicko-pôrodnícky, na ktorých bolo 120 lôžok. Pôsobili tam štyria lekári. V tom čase bola jediná ambulancia, v ktorej lekár vyšetroval všetkých pacientov určených na hospitalizáciu. V zariadení nechýbalo laboratórium a röntgenové pracovisko.
Na sterilizáciu používali lekári paru. K výbave nemocnice patril elektrokardiograf, chlórovacie zariadenie na úpravu vody čerpanej z vlastnej studne, sanitné a nákladné vozidlo.
„Technické vybavenie bolo pred 45 rokmi, keď som sem prišiel, skromnejšie, ale primerané vtedajšej dobe,“ hovorí chirurg Rudolf Piták. „Ako sa vyvíjala nemocnica, vyvíjalo sa aj jej vybavenie. Technické i personálne. Na začiatku sme boli na chirurgii traja lekári, dnes nás je vyše desať. V mnohých smeroch sme boli priekopníkmi v rámci Slovenska. Boli sme napríklad medzi tromi nemocnicami z celej republiky, kde sa robili prvé laparoskopické výkony.“
Rozrastajúci sa komplex
Pôvodný nemocničný komplex sa začal meniť hneď po otvorení. Pre vysokú úmrtnosť detí nahradilo už v roku 1948 infekčnú časť interného oddelenia detské oddelenie. O dva roky pribudol nový pavilón na liečbu tuberkulózy. V tom istom roku otvorili aj zubné oddelenie. V roku 1951 sa osamostatnilo gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, zrušený bol zvyšok infekčného, do ktorého priestorov prišlo načas krajské protialkoholické oddelenie. Koncom roku 1951 je v nemocnici už 211 postelí. V nasledujúcich rokoch pribúda ďalšia budova, objekt trans-flúznej stanice. V roku 1977 má zariadenie už 294 postelí.
Za 65 rokov sa nemocnica rozrástla, zmenilo sa aj jej vybavenie.
So zväčšovaním nemocnice narastala využiteľnosť lôžok, ale aj zaťaženosť hospodárskych častí komplexu, ktoré boli stavané pre tri budovy a 120 lôžok. Po pár rokoch budovania nestačila kotolňa, strojovňa, práčovňa, sušiareň ani kuchyňa. Nedostatky bolo možné vyriešiť jediným spôsobom – výstavbou novej hospodárskej budovy. Dostavaná bola v roku 1982. Dva roky nato je už lôžok 344, najviac v histórii nemocnice.
V deväťdesiatych rokoch do nemocnice zaviedli plynové vykurovanie, postavili nový pavilón na liečenie pľúcnych chorôb, kde sa od 1997 roku liečia psychiatrické ťažkosti. Počet lôžok kolísal. V roku 1993 ich bolo 244, o rok neskôr 310. V roku 1997 sa o pacientov na siedmich lôžkových a piatich nelôžkových oddeleniach staralo takmer 530 zamestnancov. Súčasťou nemocničného vybavenia bolo pätnásť sanitiek. V nasledujúcich rokoch pribudlo v Trstenej anesteziologicko-resuscitačné oddelenie, pracovisko dialýzy, oddelenie urgentnej medicíny.
Zmeny zriaďovateľa
Situácia v trstenskej nemocnici sa menila aj s meniacim sa politickým režimom. Koncom roku 1951 sa začali zdravotnícke zariadenia v rámci celého Československa spájať do ústavov národného zdravia. V trstenskom okrese vzniká v januári 1952 Okresný ústav národného zdravia (OÚNZ). Nemocnica sa stala jeho základným článkom.
V roku 1960 dochádza k reorganizácii štátnej správy, vzniká jeden okres s centrom v Dolnom Kubíne. Podobne vzniká aj jeden OÚNZ, z ústavov sa stávajú nemocnice s poliklinikou. OÚNZ ako organizácia zaniká až v roku 1991. Nemocnice sa osamostatňujú. V roku 1997 nemocnica prechádza spod ministerstva zdravotníctva pod Krajský úrad v Žiline. Posledná zmena nastáva v roku 2003, kedy prechádza do zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja.
V súčasnosti sa zariadenie nazýva Hornooravská nemocnica s poliklinikou. Má sedemnásť oddelení, 21 ambulancií a zhruba 280 lôžok. O najviac postelí prišla nemocnica pred pár rokmi po zrušení pľúcneho a krčného oddelenia.
ZDROJ: ŠESŤDESIAT ROKOV NEMOCNICE V TRSTENEJ
Ešte trochu čísel
V rokoch 1984 – 1987 do nemocnice prijali 33 857 pacientov, ročný priemer bol 8 464. V období od roku 1992 do roku 1995 počet hospitalizovaných chorých ľudí narástol na 34 808, ročne v priemere 8 702. V tom istom období sa na pôrodníckom oddelení narodilo 4 951 detí, ročný priemer bol 1 238. V nasledujúcom roku prišlo v Trstenej na svet 1 037 novorodencov. V roku 1997 prijala nemocnica 9 327 pacientov, rok nato o vyše dve tisícky a v roku 1999 viac ako 11 500 ľudí. Od roku 200 do súčasnosti sa počty hospitalizovaných pohybovali medzi desať- a jedenásťtisíc. Hranicu jedenástich tisíc prekročila nemocnica len v rokoch 2009 a 2010. V prvom ich bolo 11 070, v druhom 11 164.
Naďa Kališová
