ORAVSKÁ LESNÁ. V najchladnejšej obci na Slovensku je kúrenie dôležitá vec. V základnej škole bola kotolňa, ktorá mala nielen 50 rokov, ale aj havarijný stav.
Tisíce vyleteli hore komínom
Poslednú vykurovaciu sezónu musela obec zaplatiť za odstránenie porúch približne desaťtisíc eur. „Aj tak sme stále tŕpli, či vydrží,“ hovorí starostka Viera Mazúrová. „Bola by to katastrofa, keby sa celkom pokazila.“
Jej obavám sa niet čo čudovať, pretože v Lesnej nie je zriedkavosťou, keď ortuť teplomera klesne pod mínus dvadsať stupňov. Vykurovacie obdobie trvá v chladnejšom roku deväť mesiacov.
„Stáva sa, že kúrime už v septembri a aj začiatkom júna,“ hovorí Miroslav Kvak, riaditeľ školy s 555 deťmi. Rovnaká situácia nastala aj začiatkom tohto školského roku. Teraz im chladnejšie počasie prišlo vhod. Potreboval vyskúšať zrekonštruovanú kotolňu.
Nová kotolňa
Keď sa v júni zavreli brány školy, do práce sa pustili odborníci. Po dvoch mesiacoch sa v nových kotloch na drevené pelety rozhorel oheň, v nových rozvodoch, radiátoroch a z vodovodných kohútikov začala tiecť teplá voda.
Starostka pri slávnostnom otvorení netajila radosť. „Toto bol sen, ktorý som snívala niekoľko rokov. Nik nám neveril, že to stihneme za dva mesiace a podarilo sa.“
Jedným z vážnych dôvodov rýchlo vykonanej práce boli vysoké sankcie pre dodávateľskú firmu v prípade omeškania, druhým kontrolne dni. „Kontrolný deň sme mali každý deň. Denne sme preverovali, či ide všetko podľa plánu.“
Spokojný bol aj Dionýz Troško, konateľ firmy, ktorá rekonštrukciu realizovala. „Sme hrdí na to, že v najchladnejšej obci na Slovensku sme mohli urobiť nízkoemisný zdroj tepla.“
Celkové náklady sa vyšplhali takmer na 360-tisíc eur. Polovicu dalo ministerstvo školstva, 120-tisíc envirofond a zbytok obec. V tejto sume je zahrnuté aj maľovanie interiéru školy.
Dym, smrad, prach
Práve emisie boli ďalším dôvodom, prečo bolo rekonštrukcia potrebná. Celé centrum obce trpelo. Pri spaľovaní uhlia sa do ovzdušia dostával dym a popol. Poznať to bolo nielen na fasáde kostola, ale zabrať dostali aj pľúca obyvateľov neďalekého domova sociálnych služieb. Drevené peletky sú k životnému prostrediu aj obyvateľom oveľa šetrnejšie.
Školník Rudolf Brisuda sa bude o plnoautomatickú kotolňu starať. Už nebude musieť ručne spratávať tony uhlia. Peletky poputujú z cisterny priamo do zásobníka. „Ráno tu bolo toľko dymu, že sa nedalo dýchať. Teraz môžem kotolňu ovládať cez internet a počítač z domu.“
Menej dôvodov na radosť majú dvaja bývalí zamestnanci, ktorým automatika zobrala prácu. V kotolni pracovali osem mesiacov v roku, teraz si musia prácu hľadať inde.
