DOLNÝ KUBÍN. Krajské operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby v Žiline denne preberie desiatky hovorov od ľudí, ktorí potrebujú pomoc. Jednou zo šiestich operátorov na zmene je Božena Michaláková. Na stredisku pracuje od jeho vzniku pred siedmimi rokmi. Predtým pracovala 17 rokov na dispečingu v dolnokubínskej nemocnici.
112 Awards
Božena Michaláková sa stala víťazkou národného kola súťaže 112 Awards. Minister vnútra udeľuje ocenenie raz za rok za výnimočné záchranárske a vzdelávacie aktivity súvisiace s číslom tiesňového volania 112. Dôvodom ocenenia Dolnokubínčanky bola profesionálna pomoc 11-ročnému Filipovi Orelovi z Ružomberka, ktorý sa pri hre v opustenej továrni vážne zranil. Spadol z druhého poschodia a jeho kamaráti ušli. Filip zavolal na tiesňovú linku 112 z vlastného telefónu.
„Povedal, že sa nachádza v budove v Rybárpoly v Ružomberku,“ hovorí Božena Michaláková. „Nevedel spresniť, kde je, lebo bol potme v miestnosti bez okien.“
Zranený chlapec sa sťažoval na bolesť nôh, že sa nemôže pohnúť a dýchať.
Záchrana
„Upokojovala som ho, aby sa nevystrašil a nestratil z linky. Neboj sa, oni ťa nájdu a za chvíľočku prídu. Bol šikovný a rozumný. Vôbec nepanikáril, hoci nielen dieťa, ale aj veľa dospelých by bolo v takej situácii a prostredí stratených.“
Po chvíli rozhovoru prišla na miesto sanitka. Posádka nevedela, v ktorej z opustených budov sa Filip nachádza. Vtedy opäť pomohla Božena Michaláková. „Filipko počuješ? Už idú, sanitka húka. Musíš kričať, aby ťa našli. Po chvíli sa v slúchadle ozvalo: Už ho máme. Až mi slzy vypadli.“
Ocenenie náročnej práce
„Operátorka preukázala výnimočnú profesionalitu a duchaprítomnosť pri zvládaní náročného volania v tiesni, poskytovala chlapcovi nepretržite psychologickú pomoc a motivovala ho k spolupráci, čo bolo kľúčové pre jeho nájdenie a rýchle poskytnutie pomoci,“ povedal Peter Lazarov z Tlačového odboru Kancelárie ministra vnútra.
Ocenenie Boženu prekvapilo aj potešilo. „Ale ľudí, ktorí robia túto náročnú robotu je veľa a všetci by si ho zaslúžili.“
Upozornila, že na dispečingu prijmú na jednej dvanásťhodinovej zmene viac ako sto hovorov. Spolu s kolegami má bohaté skúsenosti s falošnými poplachmi a zábavou na úkor záchranárov.
„Žiadne volanie nesmieme podceniť. Musíme vyriešiť všetko. Aj keď volá človek, ktorý nemá lieky alebo osamelá babka, ktorá sa nemá s kým porozprávať.“
Dôležité údaje
Základným predpokladom úspešnej a rýchlej pomoci je, aby volajúci vedel povedať, čo sa stalo a kde sa to stalo. Ľudia sú často v strese a nie sú schopní primerane reagovať. Operátori tiesňových liniek sú na takéto situácie pripravení, ale nemajú to jednoduché.
„Vieme poradiť aj pri oživovaní, ale ľudia nechcú počúvať. Stále sa pýtajú, kde je sanitka. Mala som prípad, keď mi druhý raz volala pani, ktorá povedala, že telefonovala pred 15 minútami a sanitka stále neprišla. Na monitore som pritom videla, že sme spolu rozprávali pred dvoma minútami.“
Druhým problémom je orientácia v priestore. Ľudia niekedy ani poriadne nevedia číslo svojho bytu. Ťažké sú situácie s úrazmi turistov v horách, rovnako dopravné nehody.
„Po jednej nehode mi Češka z auta povedala, že sa nachádzajú na ceste medzi Trstenou a Liptovským Mikulášom. Museli sme zistiť, ktorou cestou išli. Mali viac možností. Kde poslať sanitku? Nakoniec sme ich našli na Liptove pri Matiašovciach.“
Operátori čísla 112 väčšinou nemajú informácie o tom, čo sa stalo s pacientom po odovzdaní do nemocnice. Okrem Filipa si Božena Michaláková spomína ešte na jeden prípad, ktorý jej utkvel v pamäti. Pomáhala pri pôrode. „Manžel zavolal na linku, že manželka rodí. Problém bol v tom, že bol cudzincom a všetko, čo som povedala, musela preložiť jeho dcéra. Nakoniec sa nám spoločne podarilo priviesť na svet chlapčeka.“
Obidva prípady dokazujú, aká náročná je práca všetkých zložiek, ktoré sa podieľajú na záchrane zdravia, životov a majetku občanov.
„To je ocenenie pre nás všetkých,“ dodáva Božena Michaláková.
