Je to vláda skupiny ľudí, ktorá dokáže oblbnúť väčšinu. Väčšina potom dá hlas skupinke, ktorá za hlasy hovorí to, čo tá väčšina chce počuť. Či po voľbách skupinka plní to, čo sľubovala, už väčšinu nezaujíma.
Definícia ešte hovorí, že v demokracii sa menšina podriaďuje rozhodnutiam väčšiny, ale väčšina je zároveň zaviazaná rešpektovať práva menšiny.
Och, poďme radšej do praxe.
Pred pár dňami vyšla do ulíc asi tisícka ľudí, aby podporila práva menšiny - gejov, lesieb, bisexuálnych a transgender ľudí.
„Príkladom pozitívnych zmien aj na Slovensku je, že naša vláda sa konečne začala ich postavením zaoberať a zriadila si na to poradný orgán,“ vystatovali sa organizátori. Zároveň zdôraznili, že je to len začiatok dlhej cesty a na dosiahnutie nevyhnutnej spoločenskej zmeny je potrebná podpora verejnosti.
Hoci sa podporou inakosti oháňa kde-kto, Dúhový pochod v Bratislave väčšinu nezaujal. A konečne to dala jasne najavo. Ako? Na inom mieste, v Košiciach, sa zhromaždilo 70-tisíc ľudí, ktorí sú presvedčení, že podporovaná má byť rodina založená manželstvom muža a ženy, pretože v rodine sa vytvárajú ideálne podmienky na vznik a rozvoj života človeka. Zároveň tá väčšina chce, aby život každého človeka bol bezpodmienečne chránený počas celej jeho dĺžky a mala by byť rešpektovaná jeho ľudská dôstojnosť.
Keby sme to zobrali štatisticky, v demokracii, kde by sa mala menšina podrobiť rozhodnutiam väčšiny, by mali smer udávať myšlienky Národného pochodu za život. Ak je naša vláda demokratickou vládou väčšiny, tak bude dúhovú menšinu gejov a lesieb rešpektovať, ale nie privilegovať.
Sexuálne inak orientovaná menšina teda v uličnom hlasovaní neuspela. Vydiera aspoň právami na úkor podriadenia sa väčšine. V štátoch, kde bola väčšina ľahostajná, sa jej to už podarilo. Košický Národný pochod za život ale jasne ukázal, že slovenskému národu budúcnosť spoločenstva nie je ľahostajná.
