RABČA. Oravci nezapreli korene. Z námestovského dekanátu vyrazilo do metropoly východného Slovenska desať autobusov, zo zákamenského tri, rovnako ako z trstenského, z dolnokubínskeho ďalších sedem. Okrem toho ďalšie stovky na autách. „Mali sme potrebu verejne ukázať, že si vážime život a sme ochotní zaň bojovať,“ tvrdia Oravčania.
Zdravý rozum
Podľa účastníkov pochodu je zdravý národ len ten, ktorý má zdravé korene v zdravých rodinách. A takýmito rodinami sú tie tradičné, muž, žena a ich deti. „Pre zdravý vývin dieťaťa sú potrebné dva vzory - mužský a ženský,“ hovorí Daniela Tekeľová. „Všetci psychológovia kričia na poplach, že v školstve je málo učiteľov, mužov, čo zle vplýva na vývoj psychiky dieťaťa. No zrazu, keď sa bavíme o rodine, tam to nevadí? To si protirečí.“
Daniele sa nepáči, že sa naša vláda chystala prijať zákon o stratégii ľudských práv. „Bol by hnusným útokom na rodinu a spoločnosť. Sú tam aj ďalšie zvrátenosti, ktoré ma donútili ísť na pochod. Aby som osobne vyjadrila, že urobím aspoň niečo pre to, aby v našej republike zvíťazil zdravý rozum.“
Daniela zatiaľ mamou nie je. Napriek tomu si však nevie predstaviť, že by niekedy, keď bude mať vlastnú rodinu, ju jej deti volali rodič jedna alebo rodič dva. „Pretože pomenovania mama a otec už budú diskriminačné.“
Stop potratom a eutanázii
Veronika Bolibruchová je mamou trojročného chlapčeka. O tom, či pôjde do Košíc, nepremýšľala ani minútu. „Zdá sa mi, že v našom štáte dookola riešime len problémy menšín,“ hovorí.
„Nepáči sa mi, že homosexuáli žiadajú dovolenie, aby sa mohli sobášiť a dokonca aby mohli vychovávať deti. Keby sa im to aj dovolilo, stále by sa cítili diskriminovaní a chceli viac. To už mám pocit, že ak by to došlo až tam, boli by sme diskriminovaní my, väčšina.“ Veronika je zásadne proti potratom aj eutanázii.
Daniela je presvedčená, že národný pochod za život a 50-tisíc ľudí, ktorí sa ho zúčastnili, niečo zmenia. „Dodnes si mnohí mysleli, že proti potratom sú iba kňazi a staručké tetušky. Nie je to však tak. Na pochode boli hlavne mladé rodiny s deťmi, veľmi veľa mládeže, a to bol pre mnohých šok. A ľutovať môžu tí, ktorí tam neboli.“