NÁMESTOVO. Podľa memoranda, ktoré podpísali samosprávy s vládou, majú v rohtoročnom rozpočte ušetriť sumu zodpovedajúcu piatim percentám miezd a desiatim percentám z kapitoly tovary a služby za rok 2012. Je však jedno, kde výdavky skresajú, dôležité je výsledné číslo.
Vytvoriť rezervu sa neoplatilo
Šetriť starostovia neodmietajú, kritizujú však prístup ministerstva financií k vykazovaniu úspor.
„Na čiernom zozname sa môžu ocitnúť napríklad obce, ktoré prefinancovali projekty, a peniaze z eurofondov dostanú späť do rozpočtu v inom vykazovanom období,“ hovorí František Poleta, predseda Združenia miest a obcí Bielej Oravy (ZMOBO). „Škrty v plánovanom šetrení spôsobilo aj zvýšenie platov učiteľom, o ktorom samosprávy pred podpisom memoranda nevedeli. Tiež prebytky z roku 2012 ovplyvňujú záväzky konsolidácie.“
Starosta Rabče Dušan Ratica poukázal na horšie postavenie obcí, ktoré boli v predchádzajúcich rokoch aktívne či už vytváraním rezervy na väčšiu investíciu v budúcnosti, alebo využívaním eurofondov. Napríklad vybudovanie zberného dvora a modernizácia námestia ťahajú z rozpočtu peniaze na ich prevádzku, čo tiež v konečnom dôsledku ovplyvnilo plnenie záväzku memoranda.
Výdavky štátu rastú rýchlejšie
Konsolidácia verejných financií v zmysle memoranda sa týka obcí s viac ako 2000 obyvateľmi. Menšie obce nemusia vykázať určenú sumu zníženia výdavkov, limituje ich však rozpočet z roku 2012. Zvláštne postavenie má v rámci ZMOBO Oravská Lesná s viac ako 3000 obyvateľmi, ktorá na rok 2013 nemá schválený rozpočet.
Diskusia o konsolidácii verejných financií bola hlavnou témou minulotýždňového rokovania ZMOBO.
Hosťom bol aj Jozef Turčány, podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska. Podľa ZMOSu samospráva šetrí viac ako štát. Výdavky štátneho rozpočtu od vypuknutia krízy vzrástli o 41 percent, výdavky obcí iba o 5,9 percenta.
