ORAVSKÁ PRIEHRADA. Oravcov odnepamäti sužovali ničivé povodne. Palackého veľká voda v roku 1813 pripravila o život 180 ľudí, zahynulo aj sedemtisíc kusov dobytka.
Po katastrofách v nasledujúcich rokoch ľudia začali volať po priehrade.
Najskôr iba rukami
Prvý, drevený model priehrady vznikol už v prvej polovici 18. storočia. Dodnes je uložený v Oravskom múzeu.
Prvé merania a výskumy urobili odborníci ešte v roku 1871. Priehrada však bola až do 40. rokov minulého storočia stále len v rovine myšlienok a ideí.
Výstavba sa začala v roku 1941. Dvakrát práce prerušil prechod frontu a prepracovávanie projektov. Po vojne bol problém s peniazmi. V roku 1947 kompetentní rozhodli o pokračovaní v stavbe.
„Tempo prác bolo pomalé, strojové vybavenie minimálne, prevažovali ručné práce,“ uvádzajú historické záznamy.
Postupne sa však stavenisko začalo zo zaostalého meniť na jedno z najmodernejších v strednej Európe.
Pribudla betonárka, zámočnícke dielne, ohybáreň železa, kompresorovňa, garáže, sklady, triediaca a pracia linka, lanovka, kábelové žeriavy, zdravotné stredisko či kultúrny dom.
Kompletne bolo vodné dielo Orava dokončené v septembri 1953, kedy bola spustená aj jeho prevádzka.
Nepretržite stavali priehradu od konca roku 1949. Spustili ju o štyri roky neskôr - v septembri 1953.
FOTO: ARCHÍV SVP
Ochrana pred povodňami
„Priehrady staviame na sto a viac rokov, zásah do života ľudí je vždy veľmi silný a citlivý, krivdu cíti jedna alebo dve generácie, ale mnohým ďalším takéto diela prinesú veľa úžitku,“ povedala Emília Bednárová, predsedníčka Slovenského priehradného výboru.
„Na Slovensku je vody dosť, ale je nerovnomerne rozdelená v čase a priestore. Aby sme eliminovali túto nerovnosť, staviame priehrady.“
Len vďaka oravskému dielu roky nepoznáme problémy s veľkými povodňami na Orave či Váhu.
„Treba vzdať úctu všetkým, ktorí stáli pri začiatku vzniku tohto diela, rodilo sa nie ľahko, v pohnutých vojnových a povojnových časoch, ktoré poznačili výstavbu,“ hovorí Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja.
„Napriek tomu ide o jedno z najunikátnejších diel postavených v Československu vo vtedajšej dobe.“
Oravská priehrada tri povodňové vlny v roku 2010 ustála.
FOTO: AUTOR
Ťažká skúška
Dnes patrí Oravská priehrada k dominantám Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP), ktorý je jej správcom.
„V symbióze s Liptovskou Marou patrí z pohľadu protipovodňovej ochrany k najvýznamnejším vodným stavbám na Slovensku,“ hovorí Marián Supek, generálny riaditeľ SVP Banská Bystrica.
V telese priehradného múru je vybudovaných tritisíc metrov kontrolných šácht, štôlní, v podloží, v 30-metrovej hĺbke je natiahnutých 41-tisíc metrov injektáže.
Betónová hrádza je postavená v najužšom profile, má len 291 metrov. Objem nádrže pri maximálnej hladine je 356 miliónov kubíkov vody. Vodná plocha má až 35 štvorcových kilometrov.
Najväčšou skúškou prešlo vodné dielo pred tromi rokmi, kedy od mája do polovice septembra prekonalo tri povodňové vlny.
„Mimoriadne daždivý bol máj, ktorý mal až 28 zrážkových dní,“ povedal Peter Caban zo SVP.
„Priemerný prítok v máji bol 600 kubíkov za sekundu, najvyšší hodinový prítok až 970 kubíkov za sekundu. Priehrada túto skúšku ustála bez vážnejších problémov.“
