Sobota, 16. január, 2021 | Meniny má KristínaKrížovkyKrížovky

Vysťahovalci nechali pod vodou priehrady srdcia

Ľuďom sa z rodiska odchádzalo ťažko. Niektorí išli až vtedy, keď mali pred dverami vodu. Dodnes spomínajú na život v zatopených dedinách.

Chlapci na plti pred ústianskym kostolom.Chlapci na plti pred ústianskym kostolom. (Zdroj: ARCHÍV ÚSTIE NAD ORAVOU)

ORAVSKÁ PRIEHRADA. Písal sa rok 1941. Pri vtedajšej dedinke Slanica sa začalo s výstavbou priehradného múru. Ľudia v siedmich ohrozených dedinách stále dúfali, že sa z domovov nebudú musieť odsťahovať. Ich sny sa natrvalo rozplynuli v roku 1949.

Ťažší život

„Vytápali nás ako potkanov,“ spomína so slzami v očiach 71-ročná Štefánia Horváthová, rodená Kureková. „Je to kruté, ťažké, ale je to tak.“ Mala jedenásť, keď musela s rodičmi a ďalšími tromi súrodencami opustiť dom na Slanici.

Presťahovali sa do Modranky pri Trnave. Rodičia tam kúpili dom. Časť peňazí naň dostali od štátu. Majiteľovi vyplatili polovicu. Zvyšok sa dohodli pri podpise zmluvy. Zaskočila ich však zmena meny. „Hodnota peňazí veľmi klesla,“ hovorí sestra Štefánie Rozália Šipkovská. „Rodičia predali všetko, čo roky nadobúdali. Kravy, kone. Ani to však nestačilo. Museli si zobrať pôžičku. Oravcov čakal na juhu horší a ťažší život, ako mali.“

dffgtgtdg

Keď už bolo isté, že musia Slaničania odísť, fotili sa pred svojimi domami, aby im zostala aspoň nejaká pamiatka. FOTO: ARCHÍV SLANIČANOV

Z domčeka poniže slanického kostola odchádzala rodina v polovici roku 1953. Zvyknúť si na novom mieste nebolo jednoduché. „Nastúpila som do školy v Trnave,“ hovorí Rozália. „Hoci som sa na Slanici učila veľmi dobre, v novom domove sa mi nedalo. Prišiel zlom, nedokázala som tam existovať. Školu som napokon ani neskončila, mám len osemročnú, ktorú som vychodila na Orave.“

Verili, že budú môcť zostať

Aurélia Vykydalová, rodená Prátková, mala šestnásť rokov, keď ich voda pred dverami do domu prinútila odísť. „Dlho sme otáľali, otec do poslednej chvíle veril, že náš dom voda obíde,“ hovorí. „Pre nás mladých odchod až taký ťažký nebol, horšie to znášali rodičia. Keď niekto odchádzal, celá dedina sa chodila lúčiť k autobusu. To bolo plaču. Kde sa človek narodí, tam jeho srdce zapustí korene. Dodnes to tak cítim.“

Aurélia pochádza zo siedmich súrodencov. Mama im zomrela krátko po vojne. Keď začali napúšťať priehradu, doma už bola iba s bratom a otcom. Ostatní súrodenci mali vlastné rodiny. Otec s bratom odišli do Malaciek. Ona zostala až do roku 1956 vo Vavrečke. „Dobre som sa učila, chodila som do školy v Námestove. Keď už ma tam prihlásili, chcela som ju aj ukončiť. Bývala som u tetky Košťálovej, taká fajná žena to bola. Po zmaturovaní som odišla za otcom.“ Aurélia sa bola pozrieť aj na kompletné zatopenie ich dediny. Slzy v očiach má ešte dnes, keď si na to spomenie.

Nespokojnosť a slzy

Magdaléna Kolesárová je posledným dieťaťom narodeným na Slanici. Narodila sa v júni, rodina z domova odišla v septembri. „Nebolo času premýšľať nad zatápaním, nad tým, čo bude,“ hovorí jej mama Anna Murinová, rodená Prátková. „Mala som dosť roboty s malou. A keď už bol čas, muž ma schytil aj s dcérou a šli sme.“

dfgdfgdf

Bežný život v dnes už zatopených dedinách. FOTO: ARCHÍV SLANIČANOV

Všetci bývalí obyvatelia zatopeného kúska zeme sa aj po šesťdesiatich rokoch zhodujú, že Slanica bola súdržnou dedinou, kde každý každému rád a ochotne pomohol. Aj preto stále, aj po toľkých rokoch, cítia krivdu z násilného vysťahovania. „Odchádzali z rodnej hrudy, veľa tam prežili, roky pracovali, aby čo-to nadobudli, a napokon museli všetko opustiť,“ rozpráva Jozef Pindiak, ktorý mal päť rokov, keď odišiel zo Slanice. „Do poslednej chvíle neverili, že naozaj budú musieť odísť.“

Preto odchody sprevádzala nespokojnosť, silné emócie, plač. „Ako posledná odišla zo Slanice rodina Drozdová, v päťdesiatomštvrtom,“ spomínajú sestry Kurekové. „Mali osem detí, nechceli odísť, kým im štát nezaručí, že budú mať na novom mieste z čoho žiť, že budú mať robotu. Nakoniec museli odísť, lebo im voda zatápala dom. Odvážali ich odtiaľ na člnoch.“

Výstavbou Oravskej priehrady zaniklo päť dedín - Slanica, Hámre, Osada, Lavkovo a Ústie, čiastočne zatopený bol Bobrov aj Námestovo.

S vysťahovaním ľudí začala presídľovacia skupina už v roku 1941. V prvom rade musela spísať zoznam a hodnotu gazdovských usadlostí. Samotné vysťahovanie bolo zdĺhavé, spojené s množstvom nepríjemností.

Do konca vojny odišlo z ohrozených dedín len 113 rodín. Koncom roku 1949 bolo treba presťahovať ešte 350 rodín. Presídľovacia skupina rátala s ukončením vysťahovania do roku 1953. Plán nevyšiel. Ešte koncom toho roku bolo vo svojich pôvodných obydliach 140 rodín.

Niektoré opúšťali domovy až pod tlakom pritekajúcej vody a stúpajúcej hladiny.

Naďa Kališová

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  2. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  10. Slovaktual umožní všetkým zamestnancom bezplatné testovanie
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 19 838
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 629
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 11 943
  4. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 8 361
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 8 220
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 7 688
  7. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 822
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 742
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 706
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 041
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Pod Oravským hradom vynovili sochu svätca

Ján Nepomucký je na Orave obľúbeným svätcom. Ak nerátame rôznorodú mariánsku ikonografu, tak najčastejšie práve jeho stavali naši predkovia na prícestné stĺpy.

Reštaurovanie sochy Jána Nepomuckého na pilieri pod Oravským hradom.

Rely Dakar skončila, obaja Oravci môžu byť na seba hrdí

Štefan Svitko dosiahol piaty raz umiestnenie v najlepšej desiatke.

Štefan Svitko sa piatykrát umiestnil v najlepšej desiatke Rely Dakar.

Aha, čo vymysleli, aby sa ľudia na zastávkach nenudili

Oravská knižnica našla spôsob, ako využiť knihy, ktoré už nepotrebuje.

Knihy na železničnej stanici v Dolnom Kubíne.

Začali nevinne, skončili na stovke

Kamaráti strieľali na Silvestra šampanské na vrchole Šípa. Zvládli veľkú výzvu.

Kamaráti Ján Obrin (vľavo) a Vladimír Krška (vpravo) zvládli uplynulý rok vyjsť 100-krát na Šíp.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pohrebné auto zrazilo cyklistu. Neprežil

Nehoda sa stala medzi Telincami a Vrábľami.

Vráble zintenzívnia boj s pandémiou, majú veľa hospitalizovaných v Nitre

Radnica požiadala dobrovoľných hasičov, aby vydezinfikovali autobusové zastávky.

Polícia sa k sankciám za porušenie lockdownu v Nitre nevyjadruje

Kto nemá potrebné doklady, otočia ho a nevpustia do mesta.

Už ste čítali?