OETZTALER / NÁMESTOVO. Keď sme sa v roku 2011 zúčastnili cyklistických pretekov Oetztaler radmarathon v rakúskom Soldene ani nám len nenapadlo, že sa na ne dostaneme opäť.
Šťastný marcový žreb
Dostať sa na tieto preteky nie je jednoduché. Kedže počet účastníkov je limitovaný na 5000, rozhoduje žreb. Záujem dostať sa na štart majú cyklistickí nadšenci z celého sveta. Prvých 500 miest je rezervovaných pre profesionálnych jazdcov. Pravidelne sa zúčastnuje aj napríklad Jan Ulrich, víťaz Tour de France z roku 1997. S nádejou sme sa na konci febrára prihlásili a čakali na marcové žrebovanie.
Heslo pretekov Ich habe einen traum sa splnilo. Všetci prihlásení z nášho klubu dostali potvrdzujúci email o vyžrebovaní. Ostávalo už len zaplatiť nemalé štartovné a trénovať a trénovať, aj keď o poriadnom trénovaní v našich podmienkach sme mohli len snívať. Veď kde na Slovensku nájdete kopec dlhý 30 kilometrov prevýšením 1760 metrov? A tak sme teda zjazdili niekoľkokrát všetky okolité kopčeky, tatranské nevynímajúc.
Zo začiatku dážď a zima
Konečne nastal koniec augusta a s ním aj smer Solden. Cestu dlhú 920 kilometrov sme zvládli v pohode. Sobota sa niesla v tréningovom duchu za slnečného počasia. Večer však nastala zmena. Začalo pršať a pršalo celú noc aj ráno. S nechuťou, ale aj s nádejou sme prišli na štart.
Tradičný vystrel zaznel pred siedmou ráno a cyklistické šialenstvo začalo. Naraz sa pohla masa piatich tisícok cyklistov a my medzi nimi. Z oblohy a zo zadných kolies striekala všade chladná dažďová voda. O pár minút sme boli všetci premočení a nemohli sme sa dočkať prvého stúpania. Prišlo po 30 kilometroch v mestečku Oetz. Bolo dlhé 17,3 kilometra s prevýšením 1200 metrov.
Konečne sa cyklisti poriadne zahriali šliapaním do pedálov. Zo stúpajúcou nadmorskou výškou začala klesať teplota. Na vrchole bolo len 3,9 stupňa Celzia a prvé občerstvenie. Vypili sme rýchlo polievku, teplý čaj, niečo zjedli a pustili sa do prvého klesania. Ruky na brzdách sme si od zimy ani cítili. Keď teplomer na tachometri ukázal päť stupňov, cítil som, ako sa začína otepľovať.
Po treťom kopci až 30 stupňov
Po prvom zjazde prechádzala trasa cez známe tyrolské centrum Innsbruck. Prestalo pršať a teplomer ukazoval krásnych 13 stupňov. Po prejazde mestom sme opäť začali stúpať na druhý kopec Brenner v dĺžke 38,2 kilometra s prevýšením iba 697 metrov do nadmorskej výšky 1377 metrov. Po krátkom občerstvení prišlo na rad klesanie do Sterzingu. Potom sme opäť začali stúpať na tretí kopec Jaufenpass v dĺžke 21,6 kilometra s prevýšením 1130 metrov do výšky 2090 metrov nad morom.
Po zdolaní vrcholu a nádhernom klesaní cyklisti prišli do mestečka St. Leonhard, kde bolo zrazu 30 stupňov. Všetky mokré veci vyschli a s nimi aj zlá nálada z upršaného rána. Pred nami bol posledný „nepriateľ“ majestátny Timmelsjoch s vrcholom v nadmorskej výške 2509 metrov. Aby sme sa naň dostali, museli sme prejsť 31,4 kilometra a nastúpať 1759 výškových metrov. Keď nás ešte len čakal súboj s touto horou, prvý cyklista už bol v cieli. Po zdolaní aj tejto poslednej prekážky nás čakalo už len klesanie späť do Soldenu. V cieli sme mali v nohách 238 kilometrov a nastúpaných 5500 metrov.
Ak má niekto chuť zažiť eufóriu týchto pretekov, povzbudzujúcich divákov a krásu alpskej prírody, odporúčam aspoň sa prihlásiť, dúfať, že vás vyžrebujú a povedať si Ich habe einen traum (Mám sen).
Výsledky zúčastnených Oravcov
Kategória AK – 273. Marek Voska (Cykloklub Námestovo) 10:42.19,7
Kategória M1 – 651. Milan Čierny (Cykloklub Námestovo) 10:47.01,5, Peter Sitárik (Cykloklub Námestovo) 11:16.04,3, Jaroslav Genšor (Cykloklub Námestovo) 11:49.22,3, Patrik Dobák (Cykloklub Námestovo) 12:13.24,0, Peter Genšor (Cykloklub Námestovo) 12:37.26,8
Autor: Milan Čierny
