DOLNÝ KUBÍN. Lesy obsadili hubári. „Zhruba päťsto kusov, neskutočná hubačka,“ – napísal Róbert Hlaváč v pondelok 2. septembra na stránku nahuby.sk. Do Oravskej Lesnej prišiel z Terchovej s dvomi kamarátmi. „Chodíme na overené tajné miestečko. Všetky sú už nasušené. Väčšina padne ako malý prezent návštevám, nech majú aspoň kapustnice.“
Úlovok Róberta Hlaváča a jeho kamarátov. FOTO: RH
Jedine Racibor
Správy o preplnených košíkoch prichádzajú od konca augusta z celej Oravy. Na okrajoch lesov vidno desiatky áut. Tešil sa aj Marián Flajs z Dolného Kubína.
„Už 36 rokov chodím na huby iba do Racibora. Naučil ma ich hľadať svokor František Révai, ukázal mi miesta, ktoré pravidelne navštevujem. Chodievam sám, niekedy so synom a vnúčatami. Neponáhľam sa, prechádzka trvá aj štyri hodiny. Moja manželka je výbornou kuchárkou, z húb robí polievku, paprikáš, rizoto, rezne aj perkelt. Ja ich suším, zaváram a rozdávam.“
Chýba pestrosť
Tohtoročná hubárska sezóna má netradičný priebeh.
„Rast húb ovplyvnilo sucho,“ povedal mykológ Oravského múzea Peter Tomáň. „Aj teraz, keď začali rásť, vidno, že pestrosť nie je taká ako po iné roky. Paradoxom je, že hríby predbehli muchotrávky. Zvyčajne to býva naopak. Platila zákonitosť, že muchotrávky predbiehali hríby o dva až tri týždne, pretože dokážu rásť za suchších a chladnejších podmienok. No nevidno aj plno ďalších húb, málo je rýdzikov, kuriatok a menej je aj plávok.“
A bude ešte lepšie
„Les je živý organizmus, ktorý má nejaký ročný potenciál,“ vysvetľuje odborník. „Napríklad les určitej veľkosti vyprodukuje do roka tisíc plodníc hríbov. Keď mal šancu v júli iba sto, snaží sa tých deväťsto dobehnúť. Preto teraz hubár nájde na jednom mieste nie dva-tri, ale desať hríbikov. Ak zotrvá počasie, s blížiacim sa splnom v druhej polovici septembra to môže to byť ešte dvakrát lepšie ako teraz.“
Začínajúcim hubárom odborník odporúča severné a severozápadné svahy. „Neboli tak atakované slnkom. A treba si všímať miesta s celoročným zdrojom vlhkosti.“
Bielohľuzovka z Mútneho v rukách Martina Ondruša.
Obavy z budúcnosti
Peter Tomáň si myslí, že huby to budú mať čoraz ťažšie. „Naša slnečná sústava je v centrálnej pozícii. Je to ako vrchol leta, ale vo vesmíre. Môže to mať oveľa väčší vplyv na klimatické podmienky na zemi ako hocičo iné. Bude čoraz horšie skombinovať vhodné podmienky pre rast húb. Toho roku aj keď zapršalo, voda rýchlo zmizla, doslova zasyčalo a les bol suchý. Stromy, dreviny aj rastliny sa potrebujú viac ochladzovať, zo zeme ťahajú viac vody. Môže dôjsť k extrémnym výkyvom plodenia húb.“
Medzi odpadkami
Mykológ sa stále stretáva s mnohými hubárskymi zlozvykmi. „Niektoré sa asi nedajú vyliečiť, napríklad vykopávanie húb. Na prvý pohľad vidím, že je to plávka, a nie hríb, no uistím sa tak, že plávku vykopnem. Plodnice treba vyberať celé, nie odrezať ich na úrovni zeme. Vtedy je podhubie oklamané. Myslí si, že plodnica tam stále je a nevytvorí namiesto nej druhú. A medzi odpadkami huby tiež dobre nerastú. A ani nevyzerajú.“
Pri spoznávaní menej bežných druhov sa treba riadiť stránkou nahuby.sk alebo atlasmi. „Kvalitný hubu nielen podrobne popisuje, ale aj upozorňuje na podobné druhy pomocou odlišovacích znakov,“ hovorí Tomáň.
Skvelou príležitosťou dozvedieť sa o hubách čosi viac bude podujatie Chute a vône húb v dňoch 21. - 22. septembra v Oravskej Lesnej na železničke.
