RABČA. O neatraktívnom chove zvierat svedčí aj každoročný rebríček Top agro. Odborníci do neho zaraďujú úspešné podniky. Vlani sa do top desiatky rebríčka dostali len podniky venujúce sa výlučne rastlinnej výrobe.
Zvieratá sú nevýhodné
Kúpiť kus pravej slovenskej bravčoviny je dnes problém. V obchodných reťazcoch ju nájdete sotva, šťastie by ste mohli mať v malých predajniach súkromných poľnohospodárov alebo v družstevných prevádzkach.
„Áno, badať úbytok našej bravčoviny,“ hovorí Ľudmila Mokošáková, predsedníčka rabčianskeho poľnohospodárskeho družstva. „Živočíšna výroba je čoraz nevýhodnejšia, nie je dôvod venovať sa jej, keďže sa nevypláca. Mnohé chovy končia.“
Oravcom sa neoplatí chovať ošípané najmä kvôli krmivu. Hoci si dokážu dopestovať niektoré obilniny, tie na chov nestačia. Kupovať by museli drahú sóju a ďalšie súčasti potravy. Problém je aj s predajom už odchovaných prasiat. „Je to tak ako u hydiny. Ak sa nedochová a nepredá do štyridsiatich dní, ide chovateľ do obrovskej straty. Okrem toho, nikto mu negarantuje cenu, ani to, že predá všetko,“ hovorí Mokošáková.
Väčšina bravčoviny na našich tanieroch je z Poľska. Otázne však je, či tam prasa bolo aj skutočne odchované, alebo len porazené. „Poľsko nie je vnútrozemská krajina, ťažko povedať, odkiaľ tam dovážajú potraviny. Môžu byť aj z Ameriky a my o tom nemusíme ani len tušiť.“
Iné podmienky
Podmienky na chov zvierat boli na Slovensku pred pár rokmi podstatne lepšie ako dnes.
Pred vstupom Slovenska do Európskej únie aj na Orave fungovali veľké ošipárne. Chovatelia dostávali od štátu rôzne príplatky založené na tržbách, množstve zvierat, klimatických podmienkach. „K základným dotáciám mohli dostať aj sto percent naviac v takzvaných diferenčných príplatkoch,“ hovorí Ľudmila Mokošáková. „Toto motivovalo podniky dosahovať čoraz lepšie výsledky. Zaujímali sa o to, aby mali dobrý odstav, či dobrú sortu s väčším množstvom mladých prasiat.“
Výhodnejší bol aj chov dojníc. Čím krava nadojila viac mlieka, o to viac peňazí chovateľ dostal. Oravčania pôvodne chovali pinzgauské plemeno. „Dávajú síce menej mlieka, ale má vysokú kvalitu. Tieto kravy sú odolné na nohy, denne dokážu prejsť aj niekoľko kilometrov a nič sa im nerobí.“ Neskôr húfne prechádzali na takzvané holšteinske kravy, práve kvôli vysokým príspevkom. „Sú to vysoké kravy, nadoja veľa mlieka,“ hovorí Mokošáková. „Majú však viacero nevýhod. Sú ťažké, nevládzu sa nosiť, pásť. Je tiež dokázané, že ak krava začne tvoriť veľa mlieka, ostáva jej málo energie na zabreznutie. Aj preto sú u týchto kráv problémy s reprodukciou.“
Dnes sú podmienky pre chovateľov nastavené úplne inak. Dotačný systém určuje únia. Tá už nedáva peniaze podľa množstva dobytka, ošípaných či iných hospodárskych zvierat. Aj preto sa chovy nielen na Orave, ale na celom Slovensku postupne znižujú. Nedokážu sa totiž vyrovnať ostatným krajinám EÚ, ktoré dostávajú oveľa vyššie dotácie.
