Brazílske Sao Paulo a Rio de Janeiro sa stali hostiteľmi Svetových dní mládeže (SDM). Stretnutie so Svätým Otcom trvalo síce iba tri dni, ale skupina približne dvadsiatich cestovateľov strávila v krajine futbalu, samby a pralesov štyri týždne. Medzi nimi aj rodina Regulyovcov z Tvrdošína. Tvrdia, že „iný kraj, iný mrav“ je skutočne pravdivé.
Výlet do Brazílie nebola vaša prvá rodinná duchovná cesta. Boli ste už aj v Ríme, tiež so skupinou ľudí z Univerzitného pastoračného centra Jána Vojtaššáka v Ružomberku. Kto bol iniciátorom tejto výpravy?
Nápad prišiel od najstaršej dcéry, ktorá sledovala aktivity pastoračného centra. Po rodinnej porade sme sa napokon rozhodli, že sa stretnutia mládeže zúčastníme. Lákala nás nielen Južná Amerika, ale tiež to, že sa obohatíme o nové zážitky a skúsenosti.
Ľudia, ktorí sa o vás počas štyroch týždňov starali, vám ukázali život v najväčších brazílskych mestách. Aký je rozdiel medzi životom na Slovensku a v Brazílii? Cítili ste aj rozdiel medzi dvoma mestami, ktoré ste navštívili?
Najvýraznejším rozdielom je vysoká miera chudoby. Ľudia spávali na uliciach, predávali čokoľvek, len aby zarobili aj malé množstvo peňazí. Doprava bola tiež veľmi zaujímavá. Počas celého pobytu sme nezažili žiadnu dopravnú nehodu aj napriek faktu, že vodiči jazdia divoko. V Brazílii sme mali možnosť cestovať rozličnými dopravnými prostriedkami – autobusy, vlaky, metro, loď. V dôsledku ich veľkého počtu bolo cítiť v mestách nepríjemný zápach. Brazília je známa aj vysokou mierou kriminality. Večer nám neodporúčali pohybovať sa samostatne po uliciach, ale iba vo väčších skupinách. Sao Paulo je tretie najväčšie mesto na svete, je väčšie ako Rio de Janeiro. Napriek tomu bolo chudobnejšie na pamiatky.
Slovenskí pútnici s hostiteľmi.
Čím vás táto krajina nadchla a čo vás naopak nepríjemne prekvapilo?
Krajina nás nadchla srdečnosťou ľudí, s ktorými sme sa stretli a bývali s nimi. Aj s tým málom, čo mali, sa dokázali podeliť a poskytnúť svoj príbytok za cenu uskromnenia sa. Nepríjemným prekvapením bolo, že muži v MHD neprepustia ženám miesta na sedenie. Kto skôr príde, sadne si, nezáleží na tom, či má stojaci vedľa vás šesťdesiat rokov alebo či ide o tehotnú ženu. Hlavné je, že vy sedíte.
Pohľad z vyhliadkovej veže v Sao Paulo.
Hlavným bodom programu bolo určite stretnutie s pápežom Františkom. Ako na vás zapôsobil?
Na Svetové dni mládeže prišli odhadom tri milióny pútnikov. Možnosť uvidieť zblízka pápeža bola preto skôr o náhode. Pápež v Riu absolvoval tri stretnutia s mladými a vždy sa nám podarilo vidieť ho. Počas rozlúčky sa Svätý Otec dokonca otočil čelom k nám, k našej vlajke, napriek tomu, že oproti nám stáli jeho krajania z Argentíny. Už pri prvom stretnutí bolo zjavné, že pápež František má k ľuďom veľmi blízko. Bol priateľský a svojim vystupovaním nezaprel južanský pôvod.
Pápež František zdraví davy ľudí na pláži Copacabana.
Počas mesiaca ste určite navštívili veľa krásnych a vyhľadávaných miest. Ktoré z nich vás najviac zaujalo?
Najznámejšou pamiatkou a atrakciou Brazílie je určite socha Krista – Corcovado. Tú sme navštívili dvakrát, pretože pri prvej návšteve bolo zamračené a nič sme nevideli. Zaujímavá bola cesta lanovkou na Cukrovú homoľu, odkiaľ sme videli celé Rio de Janeiro. Pláž Copacabana nebola nikdy taká plná ako počas SDM. V mori sa kúpať nedalo, bolo určené skôr pre surfistov. Navštívili sme aj najznámejšiu a najväčšiu brazílsku katedrálu sv. Sebastiána, rôzne múzeá a absolvovali množstvo svätých omší.
Aké boli brazílske sväté omše?
Ako všade inde, aj tam sme cítili, že ľudia sú oveľa srdečnejší. Počas omše spievajú, tlieskajú, radujú sa zo života s Kristom. Často nás prekvapili spôsobom, akým si dali znak pokoja – ľudia, ktorí sedeli úplne vpredu, sa vybrali dozadu a naopak. Neostalo to vždy pri podávaní rúk, objatia a bozky sú súčasťou svätých omší. Ako v jednej rodine.
Je Brazília skutočne futbalovou krajinou?
Zúčastnili sme sa dvoch zápasov – v Sao Paule a v Riu na slávnej Maracane. Atmosféra bola strhujúca. Fanúšikovia zápasy prežívali naplno – oblečení v dresoch, spievali hymny klubov, boli pomaľovaní vo farbách tímu, ktorému fandili. Na každom kroku bolo cítiť, že sa v meste hrá futbal. Kontroly a bezpečnostné opatrenia sa nám miestami zdali až prehnané. Pri kupovaní vstupeniek sme museli predložiť pas a dostali sme ich na meno.
Tu na Slovensku sme mali tropické leto, kým na južnej pologuli bola zima. Zbalili ste si dostatok teplého oblečenia?
Na zimu sme boli pripravení. Zima však u nich neznamená to isté, čo u nás. Krásnych 26 stupňov je u nás takmer leto. Na pláži síce predávali čiapky a rukavice, ale nikto zo Slovákov ich nepotreboval. Najchladnejšími boli dni pred najhlavnejším programom SDM, kedy sme museli vytiahnuť jesenné bundy a pršiplášte. Za dvadsať rokov vraj nemali takú strašnú zimu.
Cestovali ste naprieč kontinentmi. Na spiatočnej ceste ste mali dosť času obzrieť si New York a Londýn. Pocítili ste návrat do nášho sveta?
Amerika je Amerika. Ľudia sa všade ponáhľajú, nemajú na nič čas. Až v Londýne, ktorý bol našou prvou zastávkou v Európe, sme cítili, že sa blížime domov. Európania sú oveľa pokojnejší a po štyroch týždňoch sme sa konečne nadýchali čerstvého vzduchu.
Bude vám Brazília chýbať?
Všade dobre, doma najlepšie. Videli sme, ako sa žije na inom kontinente, ale boli sme radi, keď sme sa vrátili na Slovensko. Jediné, čo nám bude chýba, sú ľudia, s ktorými sme sa zoznámili. Našťastie, funguje internet.
Máte za sebou už dva výlety so skupinkou Ružomberčanov. Aké ďalšie výpravy plánujete?
Pastoračné centrum má naplánovanú púť do Santiaga de Compostela. Nás lákajú francúzske Lurdy a Medugorje v Bosne a Hercegovine. Uvidíme, či sa nám to podarí.
Autor: Renáta Gašperová
