DOLNÝ KUBÍN. Postihol ich rovnaký osud. Sestrám Dominike a Frederike Vešelényiovým ako jedenásťročným diagnostikovali doktori genetickú poruchu, ktorá zasiahla zrak a pohybový aparát. Dievčatá sa však s nepriazňou osudu vyrovnali veľmi dobre a v súčasnosti sú veľmi úspešné nielen v slovenských, ale aj vo svetových bazénoch.
Mladšia Frederika sa v polovici augusta premiérovo zúčastnila majstrovstiev sveta v Montreale pre zdravotne znevýhodnených športovcov. Garde jej v druhom najväčšom meste Kanady robil otec Jozef.
Frederika Vešelényiová
Ako vyzerala príprava na majstrovstvá sveta?
Pre zdravotné problémy som sa pripravovala necelé tri mesiace. Tréningy boli náročnejšie a intenzívnejšie ako obvykle. Vo vode sme boli sedemkrát do týždňa, mesiac pred pretekom sa to zhustilo na 12 tréningov týždenne. Na záver prípravy som ešte spolu s ostatnými reprezentantmi absolvovala týždenné sústredenie v Nových Zámkoch. Chcela som si zvyknúť na 50 m otvorený bazén. V Kanade to už boli len ľahké rozplavovacie tréningy.
Zmenil sa nejako váš všedný deň?
Dosť, pretože som trénovala každý deň, počas pracovného týždňa dvojfázovo. Aj napriek letným prázdninám ma čakal skorý budíček. Bazén, oddych a zas bazén. Ku koncu som už mala toho plné zuby. Ale bez toho to nešlo.
Užívali ste si premiérový štart medzi najlepšími?
Pred pretekmi som bola v obrovskom strese. Pokaziť štart na majstrovstvách sveta by nechcel asi nikto. Pretekala som až šiesty deň, čo len znásobovalo napätie. Na pohode nepridali komisári. Zistili, že naše plavecké čiapky nevyhovujú pravidlám. Našťastie, zohnali sme nové. Najväčšiu trému som mala v call roome, kde boli moje súperky. Aj napriek tomu to bol vynikajúci zážitok. Po súťaži zo mňa opadla nervozita a podujatie som si užívala.
Byť ôsmou najlepšou na svete na znakárskej stovke je veľký úspech. Hodnotíte to rovnako?
S umiestnením som spokojná, aj keď výsledný čas mohol byť lepší. Určite som mala natrénované na čas pod 1 minútu a 40 sekúnd. Pri premiére je to v poriadku.
Čím sa líšia majstrovstvá od bežných podujatí?
Všetko bolo na minútu naplánované a plavcov diskvalifikovali aj za malé porušenie harmonogramu. Napríklad česká výprava v prvý deň majstrovstiev prišla o dva štarty kvôli nedodržaniu časového rozpisu a neskorému príchodu pretekárov. Všetko muselo byť podľa pravidiel – certifikované plavecké oblečenie, prekrytie tetovania a podobne.
Stihli ste si pozrieť aj mesto?
Áno, aj keď iba malú časť. Náš program bol hlavne plavecký. Je to naozaj obrovské mesto, ale veľmi pekné. Môj prvý dojem bol skôr opačný. Keď sme si ho pozreli, tak som ho zmenila.
Čo vám najviac utkvelo v pamäti z majstrovstiev?
Potešilo ma, že sme si stihli pozrieť olympijsky štadión, kde sa v roku 1976 konali olympijské hry. Zaujímavé bolo vidieť aj najväčší podzemný nákupný komplex na svete Underground City Montreal a metro.
Na slovíčko s otcom Jozefom
Čo ste povedali dcére pred jej prvým štartom?
Aby sa nestresovala, aby si to užila. Šport je nádherný, ale aj zradný, a športovec nikdy nemôže vedieť, či majstrovstvá nie sú jeho posledné. Snažil som sa jej vysvetliť, že sa dostala medzi 650 najlepších plavcov na svete. Vekom tam bola dokonca najmladšia. Snahou bolo uvoľniť napätie a stres.
Aké pocity vo vás prevládali, keď sa Frederika postavila na mostík?
Určite hrdosť a zadosťučinenie. Hrdý som bol preto, že ako 14-ročná splnila limit na MS seniorov a zadosťučinenie preto, že tréningové hodiny a podriadenie sa života rodiny plávaniu stáli za to.
Prežívali ste s ňou každý meter v bazéne?
Samozrejme. Tých sto metrov však už bola len radosť, všetko napätie opadlo. Priamo počas finále som kontroloval len základné veci kvôli prípadnej diskvalifikácii, či bol v poriadku štart, obrátka, čas na obrátke a v cieli. Následne na videu si pretek rozoberieme podrobnejšie.
Snažíte sa vždy dcéru povzbudiť alebo viete byť aj kritikom?
Keďže spolu trénujeme, bez kritiky to nejde. No nezvyšujem hlas často. Keďže okrem Frederiky pláva aj jej staršia sestra Dominika, v našej rodine sa všetko točí okolo plávania. Máme teda jasno, čo je v plávaní náš najbližší cieľ. Spolu si povieme, ako ho dosiahnuť, a potom sa už na tréningu nevyjednáva. Povzbudenie a kladná motivácia je hlavnou doménou našej mamky, ja som skôr kritik. Takto sme nastavení a fungujeme.
Splnila Frederika vaše očakávania?
Áno. Športovým cieľom bolo potvrdiť zaplávaný nominačný výkon a hlavne nabrať skúsenosti. Čas sa podarilo zlepšiť o viac ako sedem sekúnd, takže s ôsmym miestom som spokojný. Finále bolo len bonusom. A atmosféra finále? To je niečo, čo jednoducho treba zažiť.
Povzbudzovali v Montreale aj ďalší členovia vašej rodiny?
Nie. Ide o finančne náročné podujatie a keďže som si účasť hradil z vlastného, viac ako jeden člen sprievodu by bolo nad možnosti nášho rodinného rozpočtu. Preto sa chcem aj touto cestou poďakovať všetkým, ktorí nám pomohli a prispeli k tomu, že sme tam mohli štartovať. Zvláštne poďakovanie patrí Sekcii nevidiacich a slabozrakých športovcov Slovenska, ktorá Frederikinu nomináciu do Kanady navrhla a tréningovej kolegyni Gabike Zemenčíkovej, ktorá s ňou absolvovala celý prípravný blok.
