RABČA. Slovenská poľnohospodárska politika na nadchádzajúce obdobie straší oravských chovateľov.
Veľké oravské podniky sa obávajú, že v novom programovacom období nedostanú dotácie, ktoré im dával štát na dojnice. V nedávno schválenom programovom vyhlásení vlády sa totiž dojnice nenachádzajú. Nahradili ich ovce a takzvané kojné kravy, chované na mäso.
„Na Orave ročne vyprodukujeme viac ako 31 miliónov litrov mlieka,“ hovorí Ľudmila Mokošáková, riaditeľka Okresnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Dolnom Kubíne.
„Väčšina podnikov ho vyrába so stratou, no dotácie pomohli vykryť aspoň časť nákladov. Okrem toho, jedna krava chovaná na mlieko na seba viaže až päť zamestnancov. Nehovorím len o pracovných miestach na družstve, ale aj tých, ktoré s tým priamo súvisia – výrobca krmovín, dodávateľ chémie, strojov, osív či hnojív. Ak sa bude pri schvaľovaní štátneho rozpočtu striktne dodržiavať programové vyhlásenie, podpora dojných kráv sa do neho nedostane.“
Jedine živočíšna výroba
Oravskí poľnohospodári nemajú veľmi na výber, čomu sa trhovo venovať. V rastlinnej výrobe nemôžu konkurovať južným oblastiam Slovenska, takže do úvahy prichádza iba živočíšna výroba. Aj v tej však majú obmedzenia.
„Ošípané či hydinu vo veľkom chovať nemôžeme, pretože nemáme to hlavné – vlastný zdroj jadrových krmív. Keby sme ich mali kupovať, bolo by to príliš drahé. Takže sme predurčení na hovädzí dobytok.“
Medzi súkromne hospodáriacimi roľníkmi v ostatných rokoch badať narastajúci záujem o chov oviec. Väčšie družstvá však zrejme k takým radikálnym riešeniam nepristúpia.
„Pri ovciach je potrebná úplne iná technológia výroby,“ povedala Ľudmila Mokošáková. „Okrem toho by sme museli meniť dojárne, ustajňovacie priestory. Prerábky by boli veľmi nákladné, pričom návratnosť pri ovciach je pomerne slabá. Cena mlieka je síce vyššie ako pri kravskom, ale je ho menej a už ani vlna nie je taká lukratívna ako kedysi.“
My rušíme, zahraničie rozširuje
Cena mlieka v súčasnosti mierne narastá. Producenti však priaznivý trend očakávajú len do konca roka. Od januára by sa mala situácia opäť zhoršiť. „Máme informácie, že sa budú rušiť kvóty na mlieko,“ hovorí Ľudmila Mokošáková.
Na Slovensku sa každoročne znižuje počet dojných kráv. Opačná situácia je v takzvanej Európskej pätnástke - pätnástich krajinách, ktoré zakladali Európska únia. Tam stavy narastajú.
„Majú u nás ovládnutú obchodnú sieť, keďže máme prevažnú väčšinu zahraničných obchodných reťazcov. Susedné štáty sa zvyšovaním počtu dojníc pripravujú na zrušenie kvót. Keď už totiž tunajším podnikom štát nebude garantovať odber určitého množstva mlieka, bude sa nám popri zahraničnej konkurencii prebíjať ťažko. Naše mlieko pôjde ešte viac do úzadia.“
Chovatelia veria, že sa najhoršie scenáre nenaplnia. Ešte podrobnejšie sa však musia v tomto období zaoberať smerovaním podnikov, nielen vzhľadom na najnovšie informácie, ale aj kvôli každoročným stratám v živočíšnej výrobe.
