Podľa aktuálneho návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016, ktorý minulý týždeň zverejnil rezort financií, by deficit rozpočtu verejnej správy mohol v tomto roku dosiahnuť 3,04 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Cestu Slovenska z procedúry nadmerného deficitu však podľa predstaviteľov vlády môžu napokon pokaziť samosprávy. Tie to ale odmietajú.
Ak neušetria, dostanú menej
„Za štát môžem povedať, že my držíme krok a v tomto duchu garantujeme dodržanie záväzku pri úrovni troch percent hrubého domáceho produktu,“ vyhlásil minulý týždeň premiér Róbert Fico. „Sú to práve mestá a obce, ktoré nám spôsobujú odchýlku na úrovni 0,2 percenta HDP.“
Ako dodal, s predstaviteľmi samosprávy sa preto dohodli na niektorých opatreniach.
Od sprísneného monitoringu hospodárenia miest s vyše dvetisíc obyvateľmi až v krajnom prípade po selektívne vyvodzovanie zodpovednosti. „Jednoducho to, čo neušetria tento rok, o to menej by mali dostať budúci rok.“
Samosprávy tvrdia, že šetria
Rada ZMOS zásadne odmietla pohľad štátu na hospodárenie obcí a miest.
„Samosprávy majú záujem na konsolidácii verejných financií a štátu chcú v tomto procese pomôcť,“ povedal Jozef Dvonč, predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).
K 30. augustu vyhodnotia, ako sa členom darí dodržiavať záväzky vyplývajúce z memoranda o spolupráci medzi ZMOS a vládou.
Vykazovanie dlhov má háčik
Ján Banovčan, predseda Združenia miest a obcí Hornej Oravy a starosta Zábiedova, upozorňuje na zásadné problémy, v ktorých samosprávy nevedia nájsť pochopenie zo strany ministerstva financií.
„Minister sa oháňa platnou metodikou ESA 95, ktorá je záväzná pre členské štáty Európskej únie,“ hovorí zábiedovský starosta Ján Banovčan. „Má ale jeden háčik: Ak má rozpočtovaný schodok štát, kryje ho štátnymi dlhopismi, úvermi a podobne, teda vždy tvorí dlh. Ak má v rozpočte rozpočtovaný schodok samospráva, veľmi často ho kryje z rezervného fondu vytvoreného v minulých rokoch. To znamená, že netvorí dlh, iba použije, čo si našetrila. No štát nám aj tieto investície počíta do údajného zadlžovania verejnej správy.“
Svoju úlohu zohrávajú podľa Banovčana aj iné „drobnosti“, ako napríklad opakované upravovanie prognóz ministerstva financií.
„V decembri, kedy sa schvaľovali rozpočty miest a obcí, ministerstvo zverejnilo očakávaný výnos dane z príjmov fyzických osôb pre samosprávy 1,256 mld. eur, vo februári ho znížilo o šesť miliónov a v júni o ďalších 18 miliónov eur. Nepríjemnosťami hrozia aj niektoré opatrenia vlády. Napríklad zamestnávanie nezamestnaných osôb do 29 rokov v samospráve je riešené dotáciou počas šiestich až deviatich mesiacov, ale pracovné miesto budú musieť samosprávy ešte rovnako dlhý čas udržať bez dotácie.
To zrejme spôsobí rozpočtové problémy v roku 2014 zvýšením osobných výdavkov.“
Štát nariadi, ale pripočíta inde
Ako ďalej Banovčan dodal, vláda sa dohodla s odborármi na zvýšení platov v školstve. V hodnotení konsolidácie to ale ministerstvo financií počíta samosprávam ako zvyšovanie osobných výdavkov, a teda nedodržanie memoranda.
„V memorande sa samosprávy ďalej zaviazali šetriť respektíve nezvyšovať výdavky na osobné náklady a na prevádzku. Do konsolidácie nám však štát počíta aj kapitálové výdavky. Ako ale ušetriť na vytendrovaných a zazmluvnených nákladoch a na realizácii aktivít cez eurofondy, keď ich obce musia najskôr zaplatiť a štát náklady refunduje s výrazným oneskorením? Potom si musia obce brať úvery na preklenutie.“
Podobných nepochopení zo strany ministerstva financií pri vyhodnocovaní hospodárenia samospráv je viac.
Aj to bol dôvod ZMOS-áckeho odmietnutia vyjadrení a vyhrážok ministra financií na adresu samospráv.
ZMOS si preto bude rozpory ohľadne interpretácie memoranda vysvetľovať s premiérom Róbertom Ficom na utorkovom rokovaní Rady ZMOS v Bratislave.
Prečo ZMOS podpísal memorandum a prihlásil sa ku konsolidácii
Po decentralizácii verejnej správy a po fiškálnej decentralizácii sú rozpočty obcí významnou zložkou rozpočtu verejnej správy. Podiel rozpočtov obcí na rozpočte verejnej správy v Slovenskej republike v roku 2013 je v objeme 14,4 percenta. Výsledok hospodárenia miest na obcí má preto nezanedbateľný vplyv aj na celkové splnenie rozpočtového cieľa v oblasti deficitu verejnej správy na rok 2013.
ZMOS preto akceptoval ponuku vlády Slovenskej republiky na spoločné rokovania, ktorých výsledkom bolo prijatie Memoranda o spolupráci. V ňom je potvrdená spoločná vôľa podieľať sa na realizácií zámerov stabilizácie a konsolidácie verejných financií v roku 2013.
(zmos)
Niekoľko informácií o šetrení miest a obcí
Zatiaľ čo výdavky štátneho rozpočtu od vypuknutia krízy, teda od roku 2008 vzrástli o 41 percent, výdavky obcí bez finančných operácií, t. j. porovnateľné ukazovatele, vzrástli len o 5,9 percenta.
V rámci konsolidačného úsilia majú v roku 2013 bežné výdavky štátu vzrásť o 2,9 percenta a bežné výdavky obcí klesnúť o – 6,5 percenta.
V poslednom období sa znovu a často hovorí o výdavkoch obcí na réžiu, t. j. platy starostov, poslancov, správu obecných úradov a podobne. Skutočné výdavky však v tejto oblasti v štátnom rozpočte vzrástli od roku 2008 do roku 2012 o 33,9 percent, zatiaľ čo v obciach len o 3,8 percenta.
Od roku 2008 do roku 2013 vzrástol rozsah úloh obcí definovaných v zákonoch z 3 665 na 4 934.
Ako rozhodujúci zdroj financovania nových kompetencií a úloh obcí je v doložke vplyvov väčšinou uvádzaný výnos dane z príjmov FO, ktorého výber zabezpečujú inštitúcie štátu. Zatiaľ, čo daňové príjmy verejnej správy v období 2008 až 2013 majú klesnúť o - 0,1 percenta, daňové príjmy obcí majú klesnúť o - 3,7 percenta.
Na rozdiel od štátu obce dokázali aj v čase krízy zvládať manažovanie svojich daňových príjmov a zabezpečiť ich efektívny výber.
(zmos)
