NÁMESTOVO. Spočiatku to boli len starosti. A telefonáty s Denisou, Marekom, rodičmi. Zoznam mien detí, o ktorých som vlastne nič nevedel. Teraz už vidím za každým menom tvár, príbeh, povahu. Keď si sadneme na trávu, je o čom. Viac napovie pohľad Denisy, našej táborovej vedúcej, ktorá tábor aj s ďalšími piatimi pomocníkmi viedla.
Každý z nás asi zažil letný tábor. Posedenie pri táboráku, vejúca vlajka a kopa super zážitkov a nových kamošov. Aj my sme sa snažili taký pripraviť pre deti, ktorým pomáha Námestovský anjel. Dvadsaťtri detí vo veku od šesť do 14 rokov a šesť nádherných dní strávených v Ústí nad Priehradou. Výlety, hľadanie pokladov, táborák, športové hry, kúpanie, nočné hry a tvorivé dielne. To všetko sme spolu zažili. Najcennejšie chvíle však boli všetky tie minúty popri tom všetkom. Rozhovory počas oddychu, večer pri ohni, cestou v autobuse alebo na lodi. Vtedy človek toho druhého spoznáva. Tieto naše decká boli úplne obyčajné a zároveň v čomsi iné. Každé má svoj príbeh, z ktorého niekedy trocha mrazí. Nemajú to jednoduché. Vtedy si uvedomím, že toho mám tak veľa. Zrazu má veľkú hodnotu úsmev ako poďakovanie od šesťročnej Žanetky - benjamínka tábora. Podanie ruky a „Bolo tu super!“ od 13-ročného Tomáša, repera s talentom na problémy.
A ja dnes ďakujem im. Za rozprávky na dobrú noc, za bojovnosť a snahu, za milé odkazy v táborovej pošte. Všetky som si ich odložila. Budeme všetkým držať palce a veriť, že sa o rok znova stretneme.
P. S. Pali a Tomáš, nezabudnite kŕmiť zajace. Zuzka, pekne sa staraj o Žanetku. Nikolka, som hrdá, že si vtedy vyhrala aj nad chlapcami. Katka, už si ťa s Gitkou určite nepomýlime a ani Janku s Viki. Ďakujeme.
Autor: dg
