HORNÁ LEHOTA. V starom kostole na kopci nad dedinou opäť vládne pracovný duch. „Áno, ideme sa narobiť ako na kostole,“ usmieva sa reštaurátor Ondrej Ivan.
Pod strechou
Najvzácnejšou súčasťou kostola Najsvätejšej Trojice z prvej polovice 17. storočia sú renesančné maľby na drevenom strope.
„Slovensko je typické gotickou tvorbou, renesancia u nás prebehla krátko,“ vysvetľuje reštaurátorka Monika Brincková. „Renesančné maľby vo veľkej forme, ako napríklad tu, sa u nás bežne nevyskytujú. Výnimočné je aj to, že to nie je freska, ale drevený strop. Ornamentika je veľmi bohatá. Poukazuje na grófa Abaffyho a jeho manželku, sú tu ich erby v medailónoch. Ostatné časti zobrazujú hlavné piliere kresťanskej viery. Okolo nich sú ornamenty popretkávané dobrom a zlom, čiže anjelmi a diablom s maličkými diablikmi.“
Obnova poškodených dosiek sa začala v levočskom ateliéri. „Ponorili sme ich do petrifikačného roztoku, ktorý zamedzuje ďalšiemu pôsobeniu červotočov a spevňuje drevenú hmotu. Teraz sa snažíme o ich sceľovanie. Aj pre nás by bolo jednoduchšie domaľovávať ich v ateliéri, no potrebujeme ich opticky sceliť. A to je možné iba priamo na mieste. Vplyvom zatekajúcej strechy a oltárnych sviec sú niektoré časti veľmi tmavé, iné zas svetlé. Musíme to doladiť, aby sme dosiahli plynulý prechod. Aby to vyzeralo dobre, nerušilo to originál a aby to bola zdola čitateľné.“
Objavili nápis
Pracuje sa nielen pod strechou, ale aj vo vnútri. „Po vlaňajšom prieskume sme objavili ornamentálne maľby okolo okien,“ hovorí reštaurátor Ondrej Ivan. „Po stropom je latinský nápis, zrejme citácia z biblie, ešte to nie je celkom rozlúštené, lebo nie všetky písmená sa zachovali v takom stave, aby sa dali jednoznačne identifikovať. Dokončujeme celoplošný odkryv premalieb a sekundárnych omietok, čelná stena sa už tmelí jemnozrnnou omietkou a nakoniec sa to výtvarne scelí. Záver bude patriť rekonštrukcii ornamentov a nápisu.“
Odstránia všetko, čo tam nepatrí
Rímskokatolícky kostol vysvätený v roku 1627 prešiel za posledné roky významnou obnovou. Má novú šindľovú strechu, je odvodnený. Na záverečnú etapu rekonštrukcie doskového stropu získala farnosť v Sedliackej Dubovej, ktorá národnú kultúrnu pamiatku spravuje, dvadsaťtisíc eur od ministerstva kultúry.
„Podstatné je, že robíme obnovu tak, ako sa robiť má,“ povedal hornolehotský rodák Pavol Kozáčik. „Cieľom je odstrániť z kostola všetko, čo tam nepatrí. Autori predchádzajúcich zásahov preferovali vlastnú tvorbu, nerešpektovali autenticitu pamiatky. Kostol bol pôvodne hrobkou Abaffyovcov v tvare truhly, sakristia a veža pribudli až po barokovej prestavbe. Ak je niečo zo 17. storočia, tak nech je to zo 17. storočia. Napríklad, z podlahy pôjde preč všetok betón, nahradí ho pôvodná pieskovcová dlažba.“
Z rovnakého dôvodu sa už do kostolíka nevráti oltár ani kazateľnica.
Čo ďalej
Termín dokončenia obnovy závisí od peňazí. „Do konca roka by sme ho chceli dať do užívateľného stavu,“ hovorí správca farnosti František Dudiak. „Už teraz rozmýšľame o tom, ako kostol zviditeľniť. Jednou z možností je propagovať ho spolu s hradom. Bola by škoda využívať ho iba sporadicky.“
