BABÍN. Zámer postaviť trinásť veterných elektrární priniesol do dediny nepokoj. Ich zástanca, bývalý starosta Milan Matys, ktorý toho roku zomrel, zrejme aj pre ne neuspel vo voľbách v roku 2010. Za jeho nástupcu Petra Laťáka, ktorý bol jednoznačne proti, rozruch okolo vrtúľ na svahoch Oravskej Magury utíchol. Laťák už starostom nie je. A téma veterné parky sa do dediny vrátila – zásluhou niektorých poslancov.
Prelomili veto
Prerokovanie uznesenia č. 2/8/2013 zo dňa 31. 5. 2013 (email od p. Friga – SWWE, s.r.o.) na žiadosť poslancov Františka Adamicu, Blanky Babinskej, Jozefa Bukovského, Jozefa Ištvána, Oľgy Kubasovej a Mariána Žofaja. Tak znie dôvod zvolania obecného zastupiteľstva na druhú júlovú sobotu.
Cieľom je potvrdiť uznesenie z 31. mája vetované starostkou Teréziou Vlžákovou, ktorým obecné zastupiteľstvo schválilo prehodnotenie stanoviska Krajského stavebného úradu z 5. 1. 2011 a odsúhlasenie zmien a doplnkov č. 2 UPN – 0 obce Babín do 15 dní.
Za nanovo hlasujú šiesti z deviatich poslancov, čo je trojpätinová väčšina. Uznesenie teda platí, bez ohľadu na to, či ho starostka podpíše alebo nie.
Nechcú publicitu
„Bez komentára,“ povedala starostka Terézia Vlžáková. „Nemáme záujem o publicitu,“ potvrdil starostkin zástupca Vladimír Adamica. Na otázku, či trvá záujem spoločnosti SWWE postaviť v Babíne veterné parky, predseda predstavenstva Vladislav Frigo do uzávierky neodpovedal.
O čo presne ide, vedia iba Babínčania a investor. Nevieme, čoho sa týka stanovisko Krajského stavebného úradu, pracovník, ktorý má agendu na starosti, v čase uzávierky dovolenkoval. Schválené zmeny územného plánu (ÚP) ale znamenajú, že sa s veternými parkami v Babíne do budúcnosti počíta.
Parky v skratke
Obecné zastupiteľstvo v roku 2007 schvaľuje žiadosť Vladislava Friga o výstavbu veternej elektrárne v obci. Samospráva od investície očakáva pravidelný príjem do obecného rozpočtu, rozvoj cestovného ruchu a s ním aj dediny. Domáci aj verejnosť sa o zámere dozvedajú až o tri roky, keď ho spoločnosť SWWE predkladá ministerstvu životného prostredia, aby posúdilo vplyv na životné prostredie v procese EIA.
Park Poľana počítal s ôsmimi, resp. šiestimi elektrárňami, Babínska hoľa s piatimi. Zdroj: enviroportal.sk
Proti výstavbe, presadzovanej vedením obce, sa dvíha vlna nevôle. Odporcovia na čele so združením Orava bez vrtúľ varujú pred znehodnotením krajiny a pozemkov, neželaným hlukom, stresom a bremenom pre nasledujúcu generáciu. Obidve strany organizujú verejné hovory.
Oficiálne kroky vrátane prípravy zmeny ÚP v réžii bývalého vedenia obce sú zahalené tajomstvom, viaceré uznesenia obecného zastupiteľstva z tohto obdobia buď na obecnej stránke chýbajú alebo sú na ich mieste iné. Prvá zmienka o zmene ÚP je zo začiatku roku 2010.
„Obecné zastupiteľstvo berie na vedomie informácie p. Friga ohľadne výstavby Domova dôchodcov a schvaľuje rozšírenie územného plánu v lokalite Močilá pod Domov dôchodcov,“ píše sa v zápisnici. O veterných elektrárňach tam niet ani slova. V zmenách a doplnkoch č. 2, ktoré riešil dolnokubínsky architekt Ján Kubina, sa ale jasne uvádza, že ich cieľom je zosúladiť nové funkcie, veterný park a dom pre senio-rov, s urbanistickou koncepciou ÚP obce.
Nevedno, ako to dopadne tentokrát. Zatiaľ je isté, aj podľa anonymov, ktoré do redakcie prichádzajú, že pokojné časy v Babíne dlho netrvali.
Na chvoste
Portál euractiv.sk vo februári uverejnil štúdiu Európskeho združenia veternej energie (EWEA), podľa ktorej rozvoj veternej energie v strednej Európe napreduje bez Slovenska. Podľa plánov novších členov Európskej únie v strednej a východnej Európe by veterné elektrárne mali do roku 2020 dodávať elektrickú energiu pre deväť miliónov domácností.
V novej štúdii s názvom Východné vetry sa uvádza, že inštalovaná kapacita na Slovensku je anekdotická a sme na chvoste rozvoja. Zatiaľ čo ostatné krajiny v strednej a východnej Európe sa pustili do výstavby veterných fariem, inštalovaná kapacita u nás klesla z 5,1 MW v roku 2007 na 3,1 MW v roku 2008 a odvtedy je stabilná.
Výstavbu pozastavil štát
Na Slovensku fungujú iba tri veterné elektrárne v lokalitách Cerová, Skalité a Myjava Ostrý vrch. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) od roku 2009 nepovolila výstavbu novej. Nechala si vypracovať štúdiu, jej závery zverejnila koncom minulého roka. „Do konca roku 2016, respektíve do obdobia ďalšieho zvýšenia prenosovej kapacity na profile Slovensko – Maďarsko, nie je možné uvažovať s ďalšou výstavbou obnoviteľných zdrojov energie,“ píše sa v závere.
SEPS považuje slnečné aj veterné elektrárne za nestabilné zdroje s veľkou fluktuáciou výroby. Ich nekontrolovateľná výstavba môže ohroziť prevádzkovú bezpečnosť a spoľahlivosť prenosovej elektrizačnej sústavy a môže „naštartovať neudržateľný, vopred neodhadnuteľný tlak na nárast koncových cien elektriny pre koncových spotrebiteľov na území Slovenska, prípadne neriešiteľný tlak na štátny rozpočet“.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví uvádza, že podiel výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov za rok 2012 bol 18,92 percenta z celkovej výroby elektriny a 18,66 percenta z celkovej spotreby.
