ORAVSKÁ POLHORA. Centrum gajdošských tradícií, gajdošský chodník, tvorivé dielne, po stopách starých gajdošov, gajdoši v škole a návod, ako sa stať gajdošom, na nosiči DVD. Šesť aktivít, ktorými Oravskopolhorčania žijú už niekoľko mesiacov. V ostatných dňoch finišujú s natáčaním DVD.
Noty nie
„Bude to návod, inštruktážny film, ktorý zachytáva základné postupy hry na gajdy, ukážky piesní, techniky hry, ale aj zloženie a technológiu výroby gájd,” opisuje jednu z častí projektu jeho koordinátor Michal Strnál.
Nahrávania aj režírovania filmu sa chopil miestny gajdoš Peter Matis. Film je rozdelený na niekoľko častí. V jednej autori poukazujú na históriu gajdošstva, kde sa nachádzali, kto na nich hrával, slovo obohatia historické fotografie. V druhej rozoberú a podrobne opíšu zloženie gájd. Vysvetlia, na čo jednotlivé časti slúžia, z čoho sú vyrábané, ako treba ukladať prsty na dierky, ukážu tiež, čo a ako vytvára zvuk.
Gro DVD tvoria praktické ukážky. „Vysvetľujeme prstoklad a ladenie tak, aby aj laik s hudobným sluchom a snahou, ktorý vidí gajdy prvý raz, dokázal podľa inštrukcií gajdy správne naladiť,” hovorí Peter Matis. „Sú tam ukážky troch skladieb. Nebolo ľahké vybrať tie správne. Chceli sme staré, hodnotné, ale zároveň jednoduché. Keby sme ukázali noty deťom, veľa by im nehovorili. Takže sme museli zvoliť melódie, ktoré sa jednoducho hrajú. Dali sme najskôr spomalenú ukážku hry, s detailným záberom na ruky, aby si deti stihli všimnúť, kam prsty ukladať. Každú jednoduchú ukážku dopĺňa tá istá, ale v normálnom tempe a s ciframi. Aby divák videl a počul, ako má melódia správne znieť.”
Zapasovali mu gajdy
Každá časť DVD je doplnená vstupmi miestnych gajdošov. Autori natočili deti z dvoch súborov, výrobcu gájd Františka Skurčáka, miestnu skupinu Goluska. Medzi najcennejšie patria výpovede najstaršieho oravského gajdoša, takmer 80-ročného Jozefa Luscoňa. „Je skvelé, že ešte žije niekto, kto udržiava starú tradíciu,” hovorí Peter Matis. „Keď dohral, spontánne začal hovoriť o gajdách. Je to cenná výpoveď, voľná a vtipná.”
Jozef Luscoň je samouk. Ku gajdám sa dostal v detstve. Pri pasení kráv sa naučil hrať na píšťalke, ktorú si sám vyrobil. „Snažil som sa naučiť hrať na husliach, to mi vôbec nešlo, skúšal som harmoniku, no to sa nedarilo ani toľko,” hovorí gajdoš. „Aj na trúbke som trochu vedel, ale nešli mi vysoké tóny. Nezapasoval ani klarinet. Najlepšie mi sadli gajdy. Mal ich sused. Chodieval k nám v nedeľu poobede a s otcom často hrávali. Veľmi sa mi to páčilo. Najskôr som sa učil na jeho, potom som si aj sám staršie kúpil.” Na pár rokov prestal úplne hrávať. Časom sa však k milovaným gajdám vrátil. A často ich vytiahne aj dnes.
Hudbu treba cítiť
Autori DVD a realizátori projektu chcú zachovať gajdošskú kultúru, ukázať, ako to vyzeralo kedysi, ako ľudia žili a ako sa zabávali. Chcú deťom, ale aj starším, ktorí gajdy nikdy nedržali, ukázať, ako sa na nich môžu naučiť hrať.
„Nie som kúzelník, som gajdoš, nedokážem povedať zaklínadlo, vďaka ktorému sa zjaví rad gajdošov,“ hovorí Peter Matis. „DVD bude len základ, ukážeme, ako na to. Bude potom na každom záujemcovi, ako ďaleko sa dostane šikovnosťou a snahou. Dôležité je uvedomiť si, že hudbu treba precítiť. Kým sa s ňou nestotožní tak, ako naši predkovia, nikdy nebude výsledok dobrý, budeme len napodobňovateľmi.“
Sprievodca v mobile a veľa iného
Na projekt Gajdošská kultúra – kultúra, ktorá nepozná hranice, dostala Oravská Polhora viac ako 48,5-tisíca eur. Ďalších 2500 eur pridá z vlastnej kasy. „Projekt rozvíja kultúru a tradície späté s gajdošskou kultúrou, prispieva k rozvoju cestovného ruchu prostredníctvom prezentácie zaujímavých a turisticky atraktívnych miest spätých s touto kultúrou, ktoré sa nachádzajú na území Oravskej Polhory,“ hovorí Michal Strnál.
Okrem DVD už Oravskopolhorčania zrekonštruovali časť budovy komunitného centra, kde vytvorili gajdošské múzeum. V blízkej budúcnosti tam začnú prebiehať kurzy výučby na tradičné hudobné nástroje - gajdy, husle a basu.
Ďalšou úlohou je inštalácia 18 informačných tabúľ v rôznych častiach dediny, ktoré sú späté s gajdošskou kultúrou. „Veľkým prínosom bude digitalizácia týchto významných bodov a vytvorenie internetového turistického sprievodcu s aplikáciou pre mobilné telefóny,“ povedal Strnál. Počas školského roka zavítajú medzi školákov skúsení gajdoši, ktorí im priblížia život a tradície oravských pastierov. Práve tí boli prvými tvorcami gájd. Poslednou aktivitou je organizácia dvoch medzinárodných podujatí – Svätojánska vatra s gajdošskými tradíciami a Medzinárodné stretnutie gajdošov na Slovenskom severnom póle – vrchu Modralová. Prvú už partneri organizovali, druhá je naplánovaná na september.
