Koncom júla ste na oravských cestách mohli stretnúť 62-ročného Ladislava Holuba z Poše v okrese Vranov nad Topľou. V priebehu niekoľkých dní zaklopal na dvere všetkých obecných a mestských úradov, aby získal pečiatku a pohľadnicu. Zdržal sa len chvíľu a opäť šliapol do pedálov. Cieľ jeho cesty je totiž ešte poriadne ďaleko.
Môžu za to pohľadnice
„Pred odchodom na dôchodok som rozmýšľal, čo budem robiť, keď nebudem robiť,“ hovorí opálený Ladislav Holub. „Už 50 rokov zbieram pohľadnice obcí a miest z celého sveta. Mám ich viac ako päťtisíc. Historické aj nové z celého sveta. Ale niektoré slovenské mi chýbali. Chcel som ich mať, a najjednoduchší spôsob ako ich získať, bolo zájsť si po ne.“
Sadol teda na bicykel a vydal sa na cesty. Od prvej jazdy 18. januára 2010 uplynuli už tri roky. Za ten čas navštívil viac ako 1400 obcí a miest na Slovensku, čo je necelá polovica z celkového počtu 2924. Prežil množstvo zážitkov a získal veľa pohľadníc. Na otázku či na Orave máme pekné pohľadnice odpovedal jednoznačne. „Nemáte pekné pohľadnice ale nádherné.“
Venovanie obyvateľom Bzín.
Sľub
Pôvodne chcel ísť len tam, odkiaľ nemal pohľadnicu. Počas cestovania po Slovensku však stretol Josefa Zimovčáka z Uherského Hradišťa, ktorý zdolával na historickom bicykli trasu z Ašu, najzápadnejšej časti Čiech, do Novej Sedlice, najvýchodnejšej časti Slovenska.
„Chvíľu som s ním jazdil. Keď sme sa rozchádzali, sľúbil som mu, že do ôsmich rokov navštívim všetky mestá a obce na Slovensku.“
Dal do poriadku svoj starý bicykel za 150 eur a začal si plniť sľub.
Veselo i vážne
Trasu si Ladislav špeciálne neplánuje. Zoberie do rúk mapu a ide tam, kde nebol. Na niektoré miesta sa musí vrátiť viackrát, lebo na úradoch prípadne doma nebol nik, kto by mu dal potvrdenie o návšteve.
„Teploty mi nevadia, ale najradšej cestujem za dažďa. To je radosť. Jazdí menej áut. Sem tam ma ostriekajú, ale nevadí.“
So spánkom nemá problémy. Vždy sa nájdu dobrí ľudia, ktorí pomôžu. Veľakrát spal pod holým nebom. „Raz som sa uložil v spacáku za školou v Demandiciach. Ráno ma tam našiel školník. Povedal, že keby som tu spal o noc skôr, pravdepodobne by ma zobudila medvedica s mladými, ktorá tadiaľ prechádzala.“
Mal šťastie, zatiaľ ho budila len ranná rosa, mráz alebo komáre. Tých bolo podľa neho dosť aj na Orave. Na konci dňa však býva unavený, preto mu takéto drobnosti nevadia.
Nečudujeme sa, lebo denne zvládne aj viac ako sto kilometrov. Zatiaľ najdlhšia jednodňová túra merala 251 kilometrov.
Prezident
Kysuce a Oravu zvládol za desať dní.
„Na Oravu nikdy nezabudnem. Môžem o nej rozprávať bájky. V Hornej Lehote som išiel za starostom domov. Povedal som mu: Prosím vás dajte mi pečiatku a pálim ďalej. Starosta mal ale úplne iný názor. Nikam nepôjdeš chlapče. Videl som ťa v televízii. Tu si sadneš a budeš rozprávať, čo všetko si zažil. Bolo to vynikajúce posedenie s príjemným človekom.“
Milé stretnutie zažil aj na recepcii v Oraviciach, kde ho vraj privítali ako prezidenta. „Naozaj som sa na Orave stretol s milými, zázračnými ľuďmi. Nikde inde takí neboli. Možno len na juhu okolo maďarských hraníc.“
Drevený kostolík v Istebnom sa Ladislavovi Holubovi veľmi páčil.
Srdcovka
Ak má Ladislav Holub možnosť, rád navštívi aj božie chrámy. „Drevené kostolíky sú mojou srdcovkou. V Tvrdošíne, Leštinách aj Istebnom sú skutočne nádherné.“
Práve drevené kostolíky sú novou métou neúnavného cyklistu. „Po skončení jazdy po slovenských obciach a mestách chcem napísať cestopis. Potom mám v pláne prejsť poľskú aj slovenskú Karpatskú drevenú cestu. Na Slovensku je na nej 49 drevených kostolov, na poľskej až 125. Sú to národné kultúrne pamiatky zapísané aj v UNESCO. Veľmi sa na ne teším.“
Ešte predtým, ako otvorí ich brány, ho budeme približne tri roky vídať na slovenských cestách.
