ZÁBIEDOVO / VYŠNÝ KUBÍN. Ministerstvo školstva plánuje šetriť aj zrušením dotácií, ktoré poskytuje malým školám prvého stupňa so zmiešanými ročníkmi.
Na návrh nepristúpili
Obecná kronika Zábiedova spomína základnú školu v roku 1918. Navštevovalo ju 46 detí, učili sa v prenajatej drevenici a všetky ročníky spoločne. Po prvej svetovej vojne, v roku 1926, bola postavená nová budova školy. Fungovala takmer polstoročie, až do roku 1976, kedy ju zrušili a žiaci začali chodiť do Trstenej. Výučba v dedine sa znovu obnovila až v roku 1991.
V obci sa často diskutuje, či je lepšie malú školu zachovať, alebo zrušiť a radšej zväčšiť škôlku. Rodičia školákov sú takmer jednoznačne za zachovanie málotriedky.
S plánmi rezortu školstva nesúhlasí ani vedenie obce. „Ministerstvo nám navrhlo, aby sme spojili dva zostávajúce samostatné ročníky, prvý a štvrtý, do jedného,“ hovorí Ján Banovčan. „Nepristúpili sme na to. Učitelia sa v nich môžu individuálne venovať žiakom práve vtedy, keď prechádzajú z predprimárneho do primárneho vzdelávania, a keď sa pripravujú na prechod do druhého stupňa a súčasne aj na inú školu.“
Zábiedovo pre nesúhlas s návrhom nedostane od štátu požadované navýšenie rozpočtu. Škola však má rezervu, výpadok prefinancuje z vlastných prevádzkových nákladov. „Neznamená to likvidáciu školy, pretože požadované peniaze sme potrebovali jednorazovo.“
Vyšný Kubín
Prvá zmienka o škole v rodisku Hviezdoslava pochádza z 18. storočia. Prvým učiteľom bol Benjamín Meško Petrovie. Bol to obyčajný gazda, ktorý býval v starom drevenom dome, hovoril trocha po latinsky a písal husím brkom. Brko vystriedali počítače, no ani tie ju pravdepodobne nezachránia od zániku.
V novom školskom roku by do štyroch tried malo nastúpiť 22 žiakov. Riaditeľka Dana Vojtasová ju prezentuje ako školu rodinného typu. „Vyučujeme hravou a nenásilnou formou so zreteľom na tvorivý a individuálny prístup ku každému dieťaťu.“
Postupom ministerstva je nemilo prekvapená. „Obec na prevádzku školy nemusí prispievať. So štátnou dotáciou sme prežili, ale len tak-tak.“
Pomôcť môže obec, ale obecný rozpočet s takouto situáciou nepočítal. Vo Vyšnom Kubíne, tak ako aj v ostatných obciach a mestách, rátajú každé euro. Rezervy majú minimálne.
„O snahe ministerstva školstva vieme,“ hovorí zástupca starostky Vladimír Otto. „Vzniknutú situáciu budeme riešiť na obecnom zastupiteľstve.“
Zaskočení rodičia
„Som v šoku,“ hovorí Miriam Zápotočná z Vyšného Kubína, matka štvrtáčky Patrície. „Neverím. To nemôžu urobiť. Bola by to katastrofa. Škola je výborná. Podmienky sú ako v súkromnej.“
Lenka Podbrežná je zamestnaná v škole ako administratívna pracovníčka. Od septembra ide jej dcéra Adelka do štvrtého a syn Adam do prvého ročníka. „So školou som nadmieru spokojná. Detí je v triede päť a neustále spolupracujú s učiteľkou. Neviem si predstaviť, že by som Adama mala ráno posadiť na autobus do Dolného Kubína.“
Ivana Oravcová vozí syna Olivera do Vyšného Kubína z Dolného Kubína. „Oplatí sa mi to. Je tam výborný kolektív žiakov a pedagógov. Venujú sa každému žiakovi, čo je oproti mestskej škole veľký rozdiel.“
Oslovení potvrdili, že urobia všetko, aby škola prežila.
Nie je to také jednoduché
Zoznam ohrozených škôl je podľa Jána Banovčana výsledkom dohodovacieho konania obcí s rezortom školstva. „Sú na ňom len tie, ktoré poslali požiadavky k úprave tohtoročného rozpočtu a nepristúpili na navrhnuté racionalizačné opatrenia.“
Ministerstvom navrhované zmeny sa do praxe skôr ako v budúcom roku nedostanú. Návrhy zákonov musí najskôr schváliť Národná rada a podpísať prezident. „Navyše, účinnosť bude určite odložená, pretože rušenie škôl, ak bude takto zákon schválený, bude znamenať prepúšťanie učiteľov s výpovednými lehotami, prehlasovanie žiakov inam, riešenie vzniknutých dopravných problémov. Od nás z dediny by ráno odchádzalo o tridsať detí viac, museli by sa nejako aj vrátiť, čo by vyžadovalo pridať minimálne jeden spoj ráno a ďalší poobede. Ako však napokon všetko dopadne, je dnes ešte otázne.“
Autor: nk, mapa
