NIŽNÁ. Začiatkom roka pozval miestny správca farnosti zvonárov, aby skontrolovali kostolné zvony. Najmä v zime sa totiž čoraz častejšie stávalo, že nezvonili všetky tak, ako by mali. Odborníci opravili zavesenie, z ich dielne pribudol v Kostole sv. Gála aj ďalší zvon, ktorý bude zosnulých odprevádzať na druhý svet.
Vyhral Štefan
Už počas prvej návštevy zvonári upozornili Nižňanov, že zvon Jozef je na umieračik príliš veľký a zvuk, ktorý vydáva, nie je taký, aký by mal byť. „Váži až 150 kíl, pričom umieračik by vraj mal mať maximálne 80 kilogramov,“ hovorí Ján Mišík.
Nový zvon posvätili pred mesiacom generálny vikár Spišskej diecézy Anton Tyrol. Dostal meno Štefan, podľa sv. Štefana, ktorý bol prvým mučeníkom pre vieru, a keďže je rok viery, zhodli sa veriaci práve na tomto pomenovaní. Aj keď návrhov bolo mnoho.
„Benjamin, Ján Pavol II., Cyril alebo Metod, lebo je výročie ich príchodu na naše územie. Napokon sme zostali pri Štefanovi. Aj zvonári potvrdili, že práve takéto meno najčastejšie dostávajú zvony odliate v ich dielni.“
Na čas na zemi. FOTO: ARCHÍV JM
V súčasnosti je nový zvon vystavený v kostole. Do veže by sa mal dostať do niekoľkých dní. „Som zvedavý, ako bude znieť a ladiť s ostatnými,“ povedal Ján Mišík.
Z histórie zvonov
Podľa kanonickej vizitácie z roku 1820 bolo v nižnianskom kostole až šesť zvonov, päť v hlavnej veži a šiesty, najmenší, v malej vežičke nad presbytériom. Z pôvodných sa zachovali len dva.
Najmenší pri oprave strechy veriaci z vežičky zložili a odložili na faru. V sklade bol až donedávna, kým ho dal správca farnosti zreštaurovať. „Zvonilo sa naň počas svätej omše pri pozdvihovaní,“ hovorí Ján Mišík. „Lano bolo spustené cez strop až na zem. Tak aj ľudia pracujúci na poli vedeli, že je premenenie. Starší spomínajú, že si počas zvonenia aj pri práci pokľakli. Zatiaľ je vystavený v kostole, uvidíme, kde ho umiestnime.“
Druhým pôvodným zvonom je sv. Gál, najväčší, až 500-kilový bronzový kolos z roku 1628. Okrem roku odliatia je na ňom stále viditeľný latinský text - buď večná chvála Bohu, ktorý vládne hviezdam. Zvyšné štyri zvony zmizli pravdepodobne počas prvej svetovej vojny.
Už štyri roky po jej skončení si však veriaci z dediny dali odliať nové, ktoré sú vo veži dodnes. Stredne veľký zvon Mária a menší Jozef sú z roku 1922 a odliali ich v Brne, v dielni vdovy a syna Alberta Hillera.
„Mali chrániť obec pred nebezpečenstvom a temnými silami, aj preto sa na zvonoch používajú mená Ježiša Krista, Panny Márie, evanjelistov a svätých,“ vysvetľuje Mišík.
V zime mrzli
Zavesenie zvonov prerábali ľudia z dediny v nižnianskom kostole v 50. rokoch. Pracovali s tým, čo mali. Použili kusy železa, ktoré nezvárali, ale škrutkovali, ani ložiská neboli také, aké by mali byť.
Posviacka nového zvona. FOTO: ARCHÍV JM
„Najväčšie problémy sme mali v zime,“ povedal Ján Mišík. „Staré ložiská nefungovali správne, vazelína stuhla a zvon Mária nezvonil. Ľudia sú vnímaví, čoraz častejšie sa pýtali, čo sa deje.“
Zhruba pred dvadsiatimi rokmi dali veriaci prerobiť ručné zvonenie na elektrické. Ani to však už nefungovalo správne. „Starý a poruchový elektromagnetický pohon zvonov nahradil pohon lineárnym motorom. Ide o bezdotykový pohon, zvon sa rozhojdá vďaka magnetickému poľu a nie sú potrebné žiadne prevody.“ Po pätnástich rokoch budú ľudia konečne opäť počuť aj odbíjanie hodín na kostolnej veži. Zvonári do nich namontovali gongy.
Na opravy sa poskladali veriaci.
