V detstve jej učarovalo plávanie. Potom od otca dostala bicykel, že vraj za dobré výsledky v škole. Neskôr sa jej podarilo skĺbiť plávanie, bicyklovanie a beh a žala úspechy v triatlone.
PODBIEL. Ženskú kategóriu na triatlonových pretekoch Oravaman s veľkým časovým náskokom vyhrala Zuzana Vojteková. Rodáčka z Podbiela triumfovala na tomto podujatí už tretí raz.
Ako chutilo tretie víťazstvo?
Má zatiaľ pre mňa najväčšiu hodnotu. Zo všetkých ročníkov som bola najlepšie pripravená. Na trati mi nechýbali sily, cítila som sa výborne. Určite mi pomohla najmä vynikajúca zimná príprava v Tatrách a mesačné sústredenie v Chorvátsku.
Vyskúšali ste si trať pred ostrým štartom?
Prešli sme ju s kamarátmi, ktorí sa na Oravaman tiež pripravovali. Trať bola náročná ako každý rok.
Ktorá disciplína triatlonu je vašou najslabšou?
Momentálne plávanie. Niekedy však bolo mojou silnou stránkou. Naopak beh, ktorý býval vždy mojou slabinou, patrí k najsilnejším. Čoskoro budem z neho ťažiť.
Je príprava časovo náročná?
Dá zabrať po všetkých stránkach. Okrem času je to aj správne plánovanie, financovanie a veľa ďalších krokov vedúcich k dobrému výsledku. Aj napriek náročnosti skĺbiť tri športy naraz, by som triatlon nevymenila.
Patrí triatlon medzi drahé športy?
Osobne si myslím, že áno. Nemôže ho robiť ktokoľvek. Záleží na životnom štýle športovca a krajine, v ktorej žije. Pred desiatimi rokmi som bola na pretekoch v Kanade a už vtedy tam mali pretekári karbónové bicykle. Na Slovensku ich vtedy nemali ani najlepší jazdci.
Uživí sa profesionálny športovec na Slovensku iba triatlonom?
V súčasnosti nie. Od štátu a Slovenskej triatlonovej únie dostane minimum. Ak vôbec niečo. Ak sa chce športovec živiť triatlonom, musí mať okolo seba šikovný a spoľahlivý tím ľudí. Ten mu musí pomáhať pri tréningoch, regenerácii, servise a oslovovaní sponzorov.
Kde sa zrodila myšlienka dať sa na tento šport?
Roky som plávala. Neskôr mi kúpil otec bicykel, že vraj za dobré výsledky v škole. S odstupom času sa ukázalo, že jeho zámer bol iný, ale trefný.
Ktoré podujatie sa vám zafixovalo najviac v pamäti?
Po triatlonových pretekoch som cestovala ako juniorka. Veľmi sa mi páčilo vo švédskom Štokholme, kde sa konali majstrovstvá Európy. Škandinávia má svoje čaro. Vždy ma udivoval športový duch, ktorý tam priam sršal. Obdivovala som elitnú kategóriu a v kútiku duše verila, že sa tam aj ja niekedy predstavím.
Výborná kariéra aj po pracovnej stránke.
Vyštudovala som odbor fyzioterapia na Slovenskej zdravotníckej univerzite. Vzťah k tomuto odboru sa začal budovať pred 10 rokmi v Kanade. Tam som spoznala Dušana Benického, bývalého kondičného trénera slovenskej hokejovej reprezentácie. Staral sa o návrat hokejistov zámorskej NHL po zranení.
Spomínam si na Jířiho Šlégra, držiteľa olympijského zlata z Nagana. Tieto skúsenosti ma posunuli dopredu. V sezóne 2009/2010 som spolupracovala so slovenskou bežkyňou na lyžiach Alenou Procházkovou.
Iný pohľad na šport vďaka Veronike Velez-Zuzulovej.
Veľmi pekné dvojročné obdobie, nielen po pracovnej stránke, ale hlavne športovej, bola spolupráca s najlepšou slovenskou lyžiarkou Veronikou Velez-Zuzulovou. Nikdy predtým som neverila, že lyžovanie je taký náročný šport. Skoré vstávanie, cestovanie za snehom a neustále presuny ma udivovali. Niekedy sme vstávali už o štvrtej ráno.
V mojej športovej kariére mi veľmi pomohlo účinkovanie v tíme Zuzulovcov. Zistila som, čo je zodpovedný prístup k športu a tréningu. Najmä to ma motivovalo vrátiť sa na triatlonové súťaže.
Stal sa prioritou číslo jedna šport?
Ukáže táto sezóna. Momentálne je stále na prvom mieste moja práca. Robím súkromnú fyzio-terapiu v Bratislave. Tréningy prispôsobujem práci. Možno v budúcnosti to bude naopak.
Aké najbližšie podujatia máte v kalendári?
Rada by som štartovala na triatlone v Žiline a v Bratislave. Po lete sa možno zúčastním aj niektorých bežeckých pretekov.
