DOLNÝ KUBÍN. Keď poslanci v roku 2010 odsúhlasili predaj majetku mesta - rodinného domu a pozemku na Malom Bysterci Martinovi Kováčikovi, pravdepodobne netušili, že na časť pozemku si v rámci reštitúcií uplatňujú nárok majitelia. Bol to jeden z posledných prevodov za účinkovania primátora Ivana Budiaka.
Prečo ho predali?
Mesto za predaj získalo 73-tisíc eur. Ale ľudia, ktorí pripravovali podklady na predaj, si z nejakého dôvodu zabudli, alebo nechceli preveriť, či je pozemok v poriadku. Možno aj preto, lebo nebol.
Už v roku 1992 si Spolok bývalých urbarialistov obce Veľký Bysterec uplatnil na Obvodnom pozemkovom úrade nárok na časť spomínanej parcely na základe reštitučného zákona.
„Vyzvali sme mesto, aby všetky pozemky vydalo späť,“ hovorí Peter Maťuga, zástupca urbarialistov z Veľkého Bysterca.
Urbarialisti tak urobili prvýkrát v roku 1992 listom. Na mesto putovali ešte ďalšie listy s rovnakým upozornením. Druhý v roku 2000 a tretí 22. júna 2012.
„Konateľov realitnej kancelárie som upozornil, že na to je reštitučný nárok, aby rešpektovali zákon a jednoducho s tým nemanipulovali,“ vysvetľuje Peter Maťuga. „Aj na meste som hovoril, nerobte hlúposti, lebo to bude mať zlú dohru. Aj tak k uskutočneniu predaja došlo. Preto sme podali sťažnosť na prokuratúru.“
Čuduje sa, ako mohlo mesto predávať pozemok a neoveriť si všetky veci. „V ktoromkoľvek kúte Slovenska sa pri predaji pozemkov v prvom rade skúma, či nie je na to uvalená reštitúcia.“ Ktovie, v akom kúte je Dolný Kubín, keď to neurobil.
Vec sa zamotáva
Prokurátor nevyhovel žiadosti urbarialistov a celá vec skončila na Obvodnom pozemkovom úrade v Námestove. Pripomíname, že nárok na reštitúcie bol vznesený už v roku 1992.
Aby to nebolo jednoduché, Martin Kováčik, ktorý je spolumajiteľom spomínanej realitnej kancelárie, pozemok rozdelil na dve časti. Ponechal si časť, ktorá je v poriadku. Druhú, na ktorú je uplatnený reštitučný nárok, predal v septembri 2011 Vladimírovi Mišalovi za 15-tisíc eur.
„Chcel som postaviť rodinný dom,“ hovorí Vladimír Mišala. „Začal som vybavovať stavebné povolenie, no z mesta prišlo zamietavé stanovisko, lebo pozemok okrem pár metrov rieši pozemkový úrad kvôli reštitúcii.“ Teraz nemá peniaze ani pozemok.
„V spise týkajúcom sa uvedeného prevodu sa nenachádza žiadne písomné upozornenie tretej strany o tom, že by na vyššie uvedené nehnuteľnosti bol uplatnený reštitučný nárok,“ tak znie odpoveď prednostu mestského úradu Vladimíra Adamca na otázku, prečo mesto predalo pozemok v reštitúcii.
Zástupcovia Obvodného pozemkového úradu sa odmietli vyjadriť, lebo vec je v štádiu riešenia. Možnosť vyjadrenia odmietol aj Martin Kováčik.
Obídený zákon
„Mrzí ma, že sme sa s Vladimírom Mišalom nevdojak dostali do sporu pre chytráctvo určitých skupín,“ pokračuje Peter Maťuga. „Ale ako zástupca urbarialistov a vlastníkov pozemkov som povinný využiť všetky možnosti a zákonné prostriedky na to, aby sa nám vrátili pozemky, ktoré nám boli protiprávne odňaté. Zdôrazňujem, že omnoho vehementnejšie ideme po veci v takých prípadoch, keď vidíme, že ide o špekulatívny prevod a ukrátenie našich spoluvlastníkov. Teda vedome a úplne proti zákonu. Toto je typický príklad toho, ako je obyčajný človek obchádzaný, ak sa nedokáže zorientovať.“
V tomto spore zatiaľ ťahá za kratší koniec Vladimír Mišala. Možno mu pomôže zákon 229/1991 Zb. o reštitúciách. Ním je dané, že osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Takéto právne úkony sú neplatné.
Je tu ešte jedna možnosť. Pozemkový úrad alebo súd rozhodne, že reštitúcia je neoprávnená a pozemok bude patriť Vladimírovi Mišalovi.
