DOLNÝ KUBÍN/TVRDOŠÍN. A už viete, čo to bude? Kladne odpovedajú takmer všetci budúci rodičia. No nájdu sa aj výnimky – pri prvom.
Jojka to nebude
Silvia Rončáková z Lokce čaká prvé dieťatko. „Pohlavie chcel vedieť hlavne manžel. Bude to dievčatko. Aj keď túžil po synovi, teraz sa teší na dcérku.“
Silvia má termín 16. augusta. Meno, ktoré pre bábätko s manželom vybrali, ostane dovtedy tajomstvom. „Celá rodina je nespokojná. No povedali sme si, že keď vedia pohlavie, nech je aspoň meno prekvapením. A tak všetci tipujú. Či dáme po mojej mame, ktorá sa volá Jozefína. Že to bude malá Jojka. No mama so svojím menom nie je spokojná, takže Jozefína to určite nebude.“
Prioritou je zdravie
Gynekologička Katarína Kovaľová zo Zuberca má 16 rokov praxe a ambulanciu v Tvrdošíne. „Keď som začínala, bol ultrazvukový boom, takmer všetky páry chceli vedieť, čo sa im narodí.“ Mama dvoch detí nebola výnimkou. „Chcela som to vedieť hneď, ako to bolo možné.“
V poslednom období pribudlo mamičiek, ktoré sa chcú nechať prekvapiť. „Ide o prvorodičky,“ hovorí lekárka.
Pohlavie bábätka sa dá zistiť už po troch mesiacoch. „Pri dobrých sonografických podmienkach v 12. týždni, ale presnejšie je to okolo 20. týždňa.“
Pacientky Kataríny Kovaľovej sa po oznámení pohlavia tešia. „Aj keď očakávajú chlapca a povieme, že bude dievčatko, nie sú sklamané, možno len chvíľkovo zaskočené. Prioritou je zdravie a mamičky si to uvedomujú.“
Prerieknutie sa lekárke nehrozí. „Pohlavie dieťatka nehovorím ako bežný oznam. Vždy sa opýtam, či si želajú ho vedieť. Aj preto sa mi ešte nestalo, že by som sa preriekla a pokazila prekvapenie.“
Potvrdil sa chlapček
Zdravotná sestra Jarmila Dyrcová pracuje v Dolnooravskej nemocnici. Začínala na gynekologicko-pôrodníckom oddelení, pred 18 rokmi prešla na ultrazvuk.
„Na oddelenie sme ho dostali v roku 1994. Od samého začiatku možno jedna pacientka z päťdesiatich nechcela vedieť pohlavie. Skoro všetky chceli a doteraz to tak je. Aj moja posledná pacientka sa pýtala, či je to naozaj chlapček. A potvrdil sa chlapček, tak ako to bolo určené pri poslednom vyšetrení.“
Mamička, ktorá nechcela vedieť pohlavie, bola na ultrazvuku naposledy pred dvomi týždňami.
„Len mi nehovorte,“ upozornila sestru.
Šťastné správy
Na oznámenie pohlavia ženy reagujú rôzne. „Ak je čas, opýtam sa, čo vnútorne cítia,“ hovorí Jarmila. „No nie vždy to vyjde. Keď mamička čaká štvrtého chlapčeka, povie, no, mohlo to byť dievčatko. Alebo opačne, mohol to byť chlapček, ocinovi sme chceli urobiť radosť. No dôležité je, že bude zdravé. Niektoré ženy prejavujú pocity veľmi a nahlas, každý to prežíva ináč. No určite sú všetky šťastné.“
Na jeden prípad ale Jarmila nezabudne nikdy. „Prišla za mnou známa, bola asi v 20. týždni. Čakala prvé dieťatko. Vidím dievčatko, povedala som. Nebola spokojná, ani veľmi neverila a o päť týždňov prišla znovu. Keď som potvrdila dievčatko, sadla si na fotelku a bola veľmi nešťastná, nikdy predtým som nič podobné nezažila. Zaskočilo ma to, aj som zapochybovala, či je vôbec vhodné oznamovať pohlavie. Keď znovu otehotnela, znovu to bolo dievča, znovu bola sklamaná, no už to tak nedala najavo. Dnes má krásne dcéry. Neviem, či je celkom spokojná, ale myslím, že môže byť.“
Darček bez prekvapenia
V súvislosti s pohlavím bábätka sa Jarmila Dyrcová pomýlila iba raz. „Doma už mali dievčatko. Mamička prišla na ultrazvuk spolu s manželom, bola v 15. týždni. Pomedzi nožičky viedla pupočná šnúra, vyzeralo to na chlapčeka. A tak žili v tom, že to bude chlapček. Za dievčatko, ktoré sa nakoniec narodilo, mi nevynadali. Boli šťastní, že je zdravé. Mamička iba s úsmevom povedala, že ďakujeme za toho syna. Veľmi ma to mrzelo.“
Jarmila si odvtedy dáva pozor, kým si nie je stopercentne istá, pohlavie nehovorí. „Ja som za to, aby to mamičky nevedeli vôbec. Pri pôrode sa vytrápia, zaslúžili by si darček. Takto je to ako darček pod stromček, o ktorom vieme mesiace dopredu. Keby to nevedeli, mali by z neho väčšiu radosť.“
